Ako eidetik sa rada dívam na oblaky a zachytávam ich príbehy. V kombinácii s mojou pochabo romantickou povahou sú pre mňa zdrojom zábavy kedykoľvek a kdekoľvek. I pri vešaní vypratých vecí na balkóne…
V skorom ráne včerajška bola obloha bezoblačná, no popoludní sa nebom preháňali drobné páperové obláčiky, potom oblaky biele a huňaté, a postupne sa prihnali i šedasté mraky. Vietor ich ťahal za uši a rýchlym tempom sa stratili za obzorom. Delfíny v nich radostne poskakovali a vlnilo sa more okolo nich. Henten bol ako motýľ, vľavo dva cválajúce kone. Okamih a zmenili tvar, fúka prudký vietor tam hore, uvedomila som si. Popoludňajší kráľovský koč, dievčatko – malá princezná vyzerala oknom na krajinu za oknom. A anjel, slnečný lúč mu vykreslil na tvári žiarivý úsmev. Prudký závan vetra hýbal jeho rukou, akoby mi zamával.
Ach, určite môj anjel strážny, povedala som si a zamávala som mu tiež.
Hm, myslím si, že v živote by sme si mali vystačiť s vlastnými silami. Anjel strážny by sa mal na nás z oblakov zhovievavo dívať, a zasiahnuť iba v prelomových okamihoch, stáť pri nás vo chvíľach ťažkých skúšok, či občas nám prisunúť nejakú zázračnú príležitosť. Ťažko ich označiť v kategórii dobra a zla, lebo každá z nich skrýva zárodky protikladu – ťažké chvíle sú šancou, aby sme začali žiť zmysluplnejšie, a tie dobré chvíle nás učia odolávať lákadlám. A tak v jednej i druhej životnej situácii nám kýva dobro i zlo, a je len na nás, kam vykročíme.
V horúcom suchom vzduchu všetko rýchlo schlo, aj paplón i vankúš a koberce. A nebom opäť uháňali dva kone v podvečere – dlho, dlho nemenili tvar a cválali popri sebe. Kiež by i ľudské vzťahy boli také trvácne, vzdychla som si. No v jednej chvíli si človek uvedomí, že nebude tolerovať žiadne zrady – a že je bezpečnejšie byť sám.
A potom sa v oblakoch objavil hobbití domček. Ach, v takom by som pokojne bývala, páčia sa mi moc a moc. Nazrela by som oknom dnu do toho v oblakoch, keby bol bližšie. Mám rada Tolkienov príbeh – patrí k tým, ktoré menia svet. Kedysi dávno som si kúpila knihu o Bilbovi, a vracala som sa k nej občas. Pred časom som ju dcére dala, keď sa sťahovala. A dnes ráno sa mi pripomenul ten príbeh opäť- článok o konferencii venovanej Pánovi prsteňov som čítala. Vraj sa koná takéto podujatie už viac rokov -a tento rok sa zamerali vedátori na diverzitu v tomto diele. Budú prednášať práce, zamerané na transgenderovú, rasovú či neheterosexuálnú tému v jeho diele a môžu skúmať jeho kolonialistický a postkolonialistický aspekt, či zastúpenie rasy, pohlavia. A tak vraj zaznie niečo o nedostatku žien, antirasizme, či transgenderovej identity v Gondore. Téma odpustenia Sarumanovi ma asi najviac oslovila – ja vlastne ani neviem, akosi mi tam téma odpustenia nesedí – v podstate ublížil najviac sám sebe, keď sa dal zlákal pokušeniu moci. Lebo mohol robiť veľké veci v rámci poslania – a koniec-koncov i tie jeho kroky k zlu mali význam, lebo zjednotili sily dobra – a pomohli vytvoriť veľký príbeh.
Ak si chcete celý článok o tej konferencii plánovanej pozrieť, tu je
https://echo24.cz/a/SXVP3/slavneho-tolkiena-dostihla-woke-kultura
Človek si pri takomto pohľade na beh sveta uvedomí hlbokú múdrosť slov „stalo sa“. Je to o pokore, i vďačnosti, i zmúdrení – stáť s nimi v rôznych životných situáciách znamená pre mňa, že vnímame Zámer sveta. Lebo len bojom dobra a zla zmúdrievame. I v rozprávke hlúpy Jano sa stal kráľom, najskôr síce jedol kašu a placky kdesi za pecou, ale keby nevyliezol a konať nezačal, nebolo by o čom tú rozprávku napísať. A i vývoj ľudstva by asi vyzeral inak, ak by sme boli všetci zrelí, konali láskavo, nesebecky a čestne. Možno by sme už medzihviezdne lety podnikali, neviem, a možno by sme ustrnuli v blahobyte, ktovie. No takto tie bolestné skúsenosti našich predkov nesú v sebe odkaz a nádej, že i keď stretneme ľudí, ktorí konajú nečestne, stále kdesi sú i tí, ktoré kráčajú za dobrom.
Elena
+++zaujímavé+++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty