otvorene

Nedávno začali za viac ako 200 000 eur uskutočňovať výskum o počte medveďov na Slovensku – zaevidujú ich počty a budú mať seriózny prehľad, aby ich mohli účinne chrániť,

ako to potvrdzuje aj článok v linku, podľa ktorého tie údaje budú hodnoverným podkladom na vypracovanie plánu manažmentu ich ochrany u nás

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319799-kolko-mame-medvedov-odpoved-ma-dat-novy-vyskum/

Dnešný blog nie je „antimedvedí“ – s medveďmi mám v živote akési zvláštne prepojenie, a v mojom blogu som opakovane vystupovala proti ich krutému zabitiu, ktoré u nás „ochranári“ vo viacerých prípadoch realizovali.

No v prípade nedávneho útoku medveďa, pri ktorom napadnutej pani zachránilo život, že tam bol s ňou aj jej manžel a pomoc ihneď privolal – vo večerných správach, kde o tom prípade hovorili, skonštatoval jeden oslovený pán smutne, že človek je tu na poslednom mieste.

Plne súhlasím. O medvede je u nás postarané,  ten dvestotisícový výskum pomôže, aby sme ich mohli účinne chrániť.

A čo mŕtve deti?

Snažila som sa získať ešte v roku 2017 informáciu o tom,

• koľko riešených a súdne ukončených prípadov pochybení lekárov na Slovensku máme. Lebo pokladám za dôležité vedieť aspoň to,keď už nie koľko pochybení u nás celkovo je – počet podaní je ďaleko, ďaleko nižší ako počet reálnych pochybení, lebo obete sa boja nedostatku peňazí na právnika, či utrpenia z ustavičnej bolesti počas rokov súdnych sporov. Žijú preto bezmocne s pocitom viny, či sa snažia spomienky úplne potlačiť.

Keď som po smrti môjho syna začala bojovať za spravodlivosť pre neho, ozývalo sa mi veľa ľudí s podobnou skúsenosťou, ktorí nemali odvahu a silu bojovať.

• koľko prípadov bolo riešených a označených v súdnom konaní ako nepreukázané – lebo obete v tomto štáte ťahajú voči páchateľom za kratší koniec. A dvojnásobne to platí v zdravotníctve – kde po smrti dieťaťa v dôsledku pochybenia lekára jeho blízki sú oproti lekárovi – páchateľovi v nevýhode, lebo má
• medicínske znalosti oproti rodičovi laikovi,
• právnika bezplatne na pracovisku,
• kolegov, čo ho kryjú,
• bezzubú legislatívu – podľa nej sa páchateľ potrebuje účinne brániť a tak má právo na účasť pri výsluchoch svedkov napríklad, obeť sa zrejme podľa slovenských legislatívcov účinne brániť nepotrebuje,
• známosti v širokom okruhu – lebo aj policajti, prokurátori, sudcovia a ich rodiny, deti potrebujú lekárov – najmä v malom meste je to jednoducho silné prepojenie.

O to viac, že kým napríklad učiteľ po začatí trestného stíhania je od práce odstavený, hoci nikoho nezabil, lekár po pochybení s následkom smrti pacienta a rizikom podozrenia na neodborný postup spokojne pracuje ďalej a môže ohrozovať ďalších ľudí. No čo bysme chceli – u nás pre lekárov-páchateľov predsa platí prezumpcia neviny – no a učitelia nežijú v tom istom štáte, keď pre nich prezumpcia neviny neplatí?

• tiež ma zaujímalo, v koľkých prípadoch sa slovenskí zdravotníci po svojom pochybení s následkom smrti dieťaťa zachovali čestne, profesijne a ľudsky zodpovedne – t. j. spôsobom, že si priznali chybu, ospravedlnili sa obetiam a snažili sa minimalizovať dopady svojho činu na nich.

No žiadny, nevieme ani o jedinom. Ach, tá profesia, vyžadujúca si vysokú etiku…

Namiesto toho – ako ukazujú naše skúsenosti – sú ich obete vystavované ich ponižovaniu na súde výrokmi typu „veď ešte máte ďalšie dieťa“, zastrašovaniu, vyhrážkam, trestným oznámeniam za písanie o prípade. Ale i doslova psychickému týraniu nekonečnými súdmi, ktoré sa vlečú nie roky, ale i desiatky rokov.

A predstavte si, podobne to funguje aj v Česku, ako vidno z príbehu malej, teda už pomaly aj veľkej, Lucky

https://pomocprolucinku.cz/blog/2021/09/06/dockame-se-dovolani-u-vrchniho-soudu-utekl-dalsi-rok/?fbclid=IwAR1LMaCi-n2ZMSqVXIxY0kB-R1sEkPhTcPi3-knhR0i4jagPwYPBRMkuanI

Ešte v roku 2005 vyšiel v časopise klinickej farmakológie článok, v ktorom jeho autori poukázali, že viac ako desať rokov v tej dobe existovali celosvetovo snahy monitorovať a zverejňovať medicínske omyly v snahe ich následky znížiť

https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2005/03/13.pdf

Vo vzťahu ku liekom a s nimi spojeným omylom zdravotníkov uvádzajú zavinenú smrť v cca 3% omylov v rámci detskej aj dospelej populácie.

UDZS SR mi v roku 2017 odpísal, že nevedú evidenciu pochybení lekárov. Nemalo ani ministerstvo také evidencie,  ani UVZ SR, ani nikto.

Naše deti zomierajú v tomto štáte bezprízorne.

Možno keby ich usmrtenia evidovali, tak by ich aj lepšie chránili a páchateľov spravodlivejšie trestali…

Elena