otvorene

Predstavte si, Najvyšší súd SR minulý týždeň rozhodol, že – ako hovorí článok v linku

https://sita.sk/vzdelavanie-romskych-deti-v-cisto-romskej-skole-je-segregaciou-rozhodol-najvyssi-sud-v-pripade-starej-lubovne/

vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti. Mimovládna organizácia vedie v tejto veci od roku 2015 strategické súdne konanie, verejnú žalobu podala podľa antidiskriminačného zákona. Upozornila na to, že žalovaní namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené deti z priľahlej rómskej komunity.

Pravdou je, že školy stavali pri osadách obce nie kvôli rasizmu, ale preto, že Rómovia z osád sa často vyhovárali, že deti do školy nechodia, keďže musia dochádzať do školy do dediny. Že by chceli mať školy bližšie k osade.

Tento príbeh poznáme i v našej lokalite, bola vybudovaná kontajnerová škola – učitelia tam učia naozaj srdcom, robia pre tie deti možné aj nemožné. Robia s nimi program omamy, deti vozia na rôzne súťaže a podporujú ich v rozvoji. Takže vykladať predstavu ako treba začať desegregačne vzdelávať učiteľov, môže iba dajaká mimovládka, ktorá sa tým živí.

Ako článok ďalej uvádza, Poradňa žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán. Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať.

Pýtam sa, aké správne riešenie má tento príbeh ďalej? Ako bude vyzerať „desegregačný plán“ v realite?

Je azda správne a nediskriminačné nútene začať voziť do tej školy pri osade deti nerómske?  Viete si predstaviť, že do školy k osade, s drvivou prevahou rómskych žiakov, by takto vozili vaše dieťa? Lebo je pravdou, že z niektorých dedín i tu dochádzajú nerómske deti do škôl mimo bydliska, lebo by ich v tej škole zostalo iba niekoľko a tak rodičia radšej volia nepohodlie dieťaťa s denným cestovaním do školy za cenu jeho bezpečia.

Alebo nebodaj tie kontajnerové školy pri osadách v hodnote niekoľkých miliónov eur zbúrame a ideme budovať nové, v dedinách?

Však o tom začnime otvorene a verejne hovoriť.

To nie sú figúrky na šachovnici, s ktorými narábate, ale živé deti.

Keď som čítala tie vyjadrenia ako sa deti učia v špeciálnej škole pomaly, a že by sa v bežnej škole naučili za ten čas viac, vyrazilo mi dych toto tvrdenie. Lebo tie deti najskôr nezvládajú učivo aspoň dva roky, a až tak sú preraďované, aj to na základe opakovaných diagnostík a nie jednorazového vyšetrenia, aby zvládli aspoň niečo z učiva pomalším tempom, rozložené na menšie kroky. Skutočne všetky tie reči o tom, ako im kto v školstve krivdí a  diskriminuje a zle diagnostikuje mi pripadajú ako devalvovanie práce tých, ktorí sa úprimne snažia o zlepšenie situácie. Som za to, aby si vzala mimovládka tu u nás aspoň jednu triedu s 10 deťmi s B-variantom – a rok aby ju vzdelávali iba oni, nech ukážu aké rýchle tempo v učení nasadia.

Situácia spolužitia s rómskym etnikom u nás nie je dobrá. Ich počet pritom narastá, ako upozornili odhady už v roku 2011 (Šimko, 2011) – celková populácia Rómov na Slovensku v roku 2011 tvorila približne 440 000 ľudí, v roku 2030 ich má byť až 540 000, Miera zamestnanosti Rómov u nás je omnoho nižšia ako v majoritnej populácii čo vzhľadom na existujúce sociodemografické trendy nie je dlhodobo udržateľné. Prírastok rómskeho obyvateľstva v prepojení na jeho nízku zamestnanosť  a na ďalšie sociodemografické trendy v spoločnosti (starnutie majoritnej populácie, aj s fenoménom dvojitého starnutia, čo prinesie zvýšený počet ľudí v staršom veku, a s tým súčasne spojený pokles počtu pracujúcich v majoritnej populácii) je problémovým trendom.

Cesta ku zlepšeniu situácie vedie cez prácu rodičov. Aby deťom dali dobrý model pre ich socializáciu a budúcnosť. Aby deti chápali, že vzdelanie je cesta ku budúcej práci. Nie ja som ten, kto ich v tomto smere segreguje – je to tento štát. Opakovane vyzývam, aby sme tých rodičov zamestnali – aby sme na štátom draho dotované pracovné miesta namiesto zahraničných robotníkov vozili našich dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov. Podaktorí diskutéri sa tu zatvárili, keď som to napísala, akoby som bola pomaly dajaký zločinec – hoci ku sociálnym cieľom oficiálneho dokumentu Agendy 2020, v rámci snahy o predchádzanie a riešenie vylúčenia špecifických skupín v spoločnosti, patrí ako jeden zo základných ukazovateľov vylúčenosti život domácnosti bez platenej práce. Ale plne rozumiem tomu, že je jednoduchšie vykladať, ako sú tí dlhodobo nezamestnaní nezamestnateľní a venovať sa radšej nekonečnému preškoľovaniu učiteľov.

Lenže inak sa nepohneme, ak týchto ľudí nezamestnáme konečne – nie je cestou dávať im čoraz viac, a vyžadovať od nich čoraz menej. Budovať im zadarmo domy, na ktoré si musia naše deti platiť drahé hypotéky desiatky rokov. Dávať im čoraz vyššie dávky a čoraz vyššie dávky, bez zásluhovosti. Toto nie je dobrá cesta – jediné, čo tak budujeme, je múr a oprávnený hnev tých ostatných v spoločnosti. Veď je prirodzené, že ľudia chcú spravodlivý prístup – bez ohľadu na farbu pleti nech človek pracuje, a nech sa správa zodpovedne. Nie je v poriadku, aby niekto v solidárnom systéme iba bral a neprispieval.

Neviem, kto tu zavádza takú scestnú predstavu, že mnohých z nich zamestnať nemožno a musíme im prehliadať ich neprispôsobivé správanie. A ak na to ktokoľvek  poukáže, tak sa dočká jedine argumentu, že veď mnohí Rómovia i pracujú. Iste, ja s tým súhlasím  – je veľa Rómov, ktorí u nás žijú  slušne, usporiadane, pracujú. Aj ja takých poznám – majú moju úctu, nemám s nimi najmenší problém. A  nemyslím si, že by ktokoľvek v našej lokalite svoje dieťa nechal denne cestovať desiatky kilometrov kvôli deťom zo socializovaných rómskych rodín.

Ale sú aj takí, ktorí žijú necivilizovane, asociálne, správajú sa problémovo. A voči tým majú ľudia oprávnene hodne výhrad – nie kvôli rasizmu, ale kvôli problémom, ktoré svojmu okoliu títo ľudia spôsobujú v každodennom živote. Podivný príbeh o živote s týmito ľuďmi a „spravodlivosti“ prístupu popísal z Mlynov v Nitre pán Pavol

https://www.facebook.com/watch?v=711032730501688

Predstavte si, moje študujúce dieťa tam v nedeľu podvečer tiež obťažovanie  zažilo – euro alebo dva dať od nej spoluobčania pýtali. Takže verím slovám toho pána, že situácia tam naozaj nie je dobrá. Ibaže ak si poriadok s lumpami nedokáže urobiť tento štát, začnú ho robiť skôr či neskôr samotní občania.

Odporúčam vám, pozrite si tú nahrávku celú a urobte si názor, či tu štát hrubo nezlyháva.

A som skutočne zvedavá, ako ku vylepšeniu spolunažívania prispeje „desegregačná iniciatíva“ žalujúcej mimovládky. Ja osobne si myslím, že to súdne konanie vôbec nebol dobrý krok a že to vzťahy medzi majoritou a problémovou časťou rómskej komunity skôr zhorší.

Nečakám, že tí ľudia, ktorých deti teraz cestujú do škôl mimo obce, potom spokojne nechajú svoje deti nútene v škole v dedine, lebo im zakážu cestovať do škôl mimo ich školského obvodu. Skôr očakávam, že sa mladí ľudia rozhodnú poutekať z dedín, kde je prevaha rómskych žiakov. Jednoducho sa presťahujú. Že namiesto rómskych škôl budeme mať rómske dediny. A potom čo – začne mimovládka súdne žiadať, aby sa povinne usadili mladé rodiny z majority medzi neprispôsobivé rómske rodiny?

Elena

K diskusii  Katarína81108

Psychologickému a špeciálnopedagogickému vyšetreniu dieťaťa predchádza dlhodobejšie  – viacročné nezvládania učiva dieťaťom v škole. Na základe toho škola žiada o vyšetrenie. A vyšetrenia sa – ako uvádzam – robia v dlhodobejšom časovom horizonte, t. j. nie jednorazovo.

K zamestnávateľom – veď píšem jasne – že by sme ich zamestnali na tie miesta, ktoré draho zamestnávateľom dotujeme. T. j. mali by na výber – dotácia bude, ale na slovenského občana – alebo zamestnaj zahraničného robotníka, ale bez dotácie.