otvorene

Znalci v prípade môjho syna nedodržali ani ďalšiu predĺženú lehotu, ktorá končila 31.7.2014.   Vyšetrovateľ mi včera v telefonickom rozhovore vysvetlil, že on na znalcov tlačiť nemôže, že musí jednoducho iba čakať, kým mu znalci úplnú pitevnú správu doručia a žiadny ďalší termín predĺženia lehoty mi ani nepovedal, pretože znalci oň ani písomne v lehote nepožiadali. Ja môžem úplnú pitevnú správu môjho syna dostať do rúk len od vyšetrovateľa a na prieťahy znalcov vo veci sa môžem sťažovať, ak predložím relevantné dôkazy. Je otázne ako ich môžem získať, ak so znalcami môžem komunikovať len sprostredkovane.

Takže pokračujem na znaleckú nôtu.

A pýtam sa – čoho sa to vlastne týka činnosť Ministerstva spravodlivosti? Akú spravodlivosť to nastoľujú? Spravodlivosť pre obete rôznych darebáčin v tomto štáte určite nie. Pretože legislatíva v podobe, v akej dnes voči obetiam „lekárskych pochybení“ funguje, určite nie je ani spravodlivá ani korektná.

V prvom rade, ak ja ako zákonný zástupca dieťaťa zabitého v slovenskom zdravotníctve som podala trestné oznámenie, úplná pitevná správa by mala byť doručená aj mne priamo, a nielen umožnená sprostredkovane možnosťou nahliadania do spisu. Rovnako by mala byť stanovená na jej doručenie do mojich rúk pre znalcov záväzná lehota 90 dní, v rámci ktorej táto správa musí byť zhotovená.

V druhom rade, ak páchateľ spôsobil svojim konaním priame aj nepriame dôsledky obeti, mal by byť súdený za všetky ním spôsobené dopady. A to bez prieťahov, rýchlo a efektívne, aby sa predišlo dlhodobej retraumatizácii obetí.

V neposlednom rade, ak prebieha vyšetrovanie vo veci prečinu usmrtenia, potom nie je prípustné likvidovať akékoľvek dôkazné materiály pred ukončením vyšetrovania. Všetky vzorky je nutné uchovávať počas celej doby riešenia veci, až do jej úplného ukončenia.

Nakoniec, ak Ministerstvo spravodlivosti SR má nastoľovať nejakú spravodlivosť, musí vniesť poriadok a prehľadnosť do kontroly činnosti súdnych znalcov.

Súdni znalci odvetvia Súdne lekárstvo sú evidovaní (v rámci zoznamu znaleckých odborov a odvetví Inštrukcie 7/2009 MS SR o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti) v odbore Zdravotníctvo a farmácia. Podľa vyjadrenia MS SR na môj list v ňom k 23. 4. 2014 evidujú 43 znalcov zapísaných v zozname v tomto odvetví.

To je však zrejme jedna z mála vecí, čo o znalcoch ministerstvo vie.

Ministerstvo spravodlivosti SR mi odmietlo sprístupniť mnou požadovanú informáciu o súdnych znalcoch v odvetví Súdne lekárstvo – pričom nejde o žiadne osobné ani tajné údaje (načo by asi tak potrebovala Slovenská republika utajovať koľko znaleckých posudkov či za aký čas vypracuje priemerne súdny znalec v oblasti súdneho lekárstva ročne, resp. cenu posudkov). Podľa ich písomného vyjadrenia, ktoré mi včera doručili, na Ministerstve spravodlivosti SR totiž ani sami nedisponujú informáciou  (po slovensky povedané – vôbec nevedia)

• koľko znaleckých posudkov pripadá na jedného znalca ročne v uvedenom odvetví,
• o cenách posudkov, t. j. aká je priemerná cena jedného znaleckého posudku, minimálna či maximálna, resp. nejaký medián cien,
• aká je priemerná dĺžka času, potrebná na vypracovanie jedného posudku znalcom,
• koľko posudkov robí jeden znalec súbežne.

Od znalcov dostávajú iba raz polročne výpis o počte vypracovaných znaleckých úkonov ako celku u jednotlivých znalcov a nie v odbore či v odvetviach. Ministerstvo nemá ani vedomosť o nijakej inej povinnej osobe, ktorá by uvedené informácie mohla mať či mala k dispozícii. Tak.

Ak však ministerstvo nemá prehľad o počte potrebných posudkov ročne, čase potrebnom na vypracovanie posudku a súbežnom počte znalcami realizovaných posudkov, potom je z môjho pohľadu ním súdnoznalecká činnosť riadená iba formálne a potom ministerstvo sotva môže mať reálnu predstavu o tom, či je znalcov v tom – ktorom odbore či odvetví na Slovensku málo, veľa alebo tak akurát. O systematickom organizovaní znaleckej činnosti ministerstvom potom nemôže byť ani reči, veď na základe čoho by zaisťovalo reálnu potrebu spoločnosti, ak nemá k dispozícii spomenuté údaje?

A rozhodne nejde iba o potrebu zaistiť v spoločnosti praxou požadovaný počet znalcov v jednotlivých odboroch a odvetviach, ale aj o kontrolu vykonávania znaleckej činnosti v praxi – či je vykonávaná účelne, hospodárne, nestranne, riadne a v určenej lehote.

Ministerstvo nedisponuje ani prehľadom koľko posudkov robí jeden znalec súbežne (resp. robil za minulý rok). Uviedli iba, že maximálny počet posudkov ročne, rovnako ani počet znaleckých posudkov, ktoré jeden znalec môže robiť súbežne, nie je legislatívne nijako limitovaný. A tak sa pýtam – prečo to nie je legislatívne limitované? Koľko dôležitých posudkov (veď ide o ľudské zdravie a životy!!!) môže reálne v tom istom čase jeden znalec kvalitne zvládať spraviť – aby sa mu napríklad neplietli detaily rôznych prípadov, aby si dokázal vytvoriť komplexný obraz o prípade a aby sa prácou nezahltil, t. j. aby posudky časovo primerane zvládal vypracovať?!? Aby sa nestalo iným obetiam darebáčin v tomto štáte to, čo aj mne, že znalci nedodržujú jednu predlženú lehotu za druhou. Verím že majú veľa práce, lenže to nie je moja chyba a nemienim na to doplácať.

Je rovnako otázne, či ministerstvo samotné disponuje prehľadom o tom, koľko znalcov v odvetví súdneho lekárstva vypracovalo posudky v 90-dňovej lehote a koľko z nich si túto lehotu predlžovalo, koľko krát ju predlžovalo a o aký čas celkovo ju predlžovalo, t. j. v akej časovej lehote znalci posudky reálne vypracovávali. Práve na základe týchto informácií by totiž vedeli posúdiť potrebu určenia legislatívnych limitov, týkajúcich sa súbežnosti posudkov či časových lehôt a sankcií za ich nedodržanie.

Iste, znalecká činnosť je náročná, na niektoré výsledky (napr. histologické) je potrebné niekedy aj dlhšiu dobu čakať. Zároveň však je za každým z týchto „znaleckých prípadov“ potrebné vidieť trpiace obete, zúfalo čakajúce na spravodlivé riešenie veci v náročnej životnej situácii. Práve im na Slovensku prístup ku spravodlivosti možno v dôsledku časových prieťahov viazne. Obete sú nútené dlhodobo znášať rôznorodé dopady situácie, ktorú nijakým spôsobom nezavinili a sú nedoriešením veci opakovane retraumatizované.

O cene znaleckých posudkov som písala v prvej časti „znaleckej nôty“. Jednoznačne by tie vynaložené financie a ich účelnosť mal niekto kontrolovať – z hľadiska množstva na posudky vynakladaných financií, z hľadiska  účelnosti vynaložených financií štátu, aj z hľadiska dostupnosti znaleckých posudkov pre občana v prípade potreby – či si ľudia dokážu reálne uhradiť takúto službu v situácii, kedy niekto poškodil ich vlastné zdravie či zavinil smrť ich blízkeho.

Ako som už vyššie uviedla, Ministerstvo spravodlivosti SR nemá ani vedomosť o nijakej inej povinnej osobe, ktorá by mnou požadované informácie mohla mať či mala k dispozícii. Takže potom podľa môjho názoru niet na Slovensku nikoho, kto by činnosť znalcov jasne a systematicky kontroloval.

Myslím si, že ministerstvo malo mať prehľad o všetkých mnou načrtnutých skutočnostiach, týkajúcich sa znaleckej praxe. Ak ho v súčasnosti nemá, malo by ho čo najskôr začať robiť. A že by takéto údaje mali byť súčasťou každoročných štatistických prehľadov o znaleckej činnosti, ktoré by malo ministerstvo uverejňovať.

Predná Hora, 2.8. 2014