Pomaly – rýchlo prešiel ďalší rok.
Zas Sedemnásty práska bičom spomienok,
nad hlavami nám vejú prázdne slová
a my si trpko spomíname znova
na ideály, ktoré sme v srdciach mali
– s nimi sme žili, bdeli, zaspávali –
o láske, pravde, človečenskom žití…
Kde sú dnes všetky? Ach, skončili v r..i.
My sme ich niesli – a lumpi sa nám smiali,
na našej naivite sa zabávali,
však priniesla im prachov na tri hony,
stačí sa pozrieť kde sme my – a oni.
Sedemnásty nás svojou pravdou dusí,
kto nám vlasť kradol – nie, neboli to Rusi –
my sami sme ju rozkrádačom dali,
a tak sme menší, ešte menší, malí,
sypú nám tu dnes odpad, ktorý majú,
a na záchrancov sa po celý čas hrajú.
Kráčame v stáde tackavo a smutne,
to načúvame čejsi klamnej lutne,
či píšťalke skôr potkaniarskej zradnej
ktorá nás tiahne k budúcnosti hladnej,
a rozpredáva všetko, čo sme mali,
za čo raz život predkovia tu dali.
Sedemnásty nám ilúzie berie,
že rastie nám už vynovené perie
a životnou úrovňou raz dobehneme západ,
ach, haha haha, to bol ale nápad
tej ceste veriť, ceste klamstiev plnej,
desiatky rokov márne kráčať po nej,
krvavia nohy ilúzií črepy,
že je to závoz vidí už aj slepý.
A tak vraj sláviť dnešok by sme mali
– no mne sa žiada plaziť cez kanály
zo sklamania, čo sme to porobili,
keď tu vraj pravda s láskou zvíťazili.
Sedemnástym sa nesie pravdy smrad,
že hanbiť sa nám treba za nápad,
ktorý nás viedol dlhých tridsať rokov,
do čoraz horších, čoraz ťažších okov,
hrnuli sme sa ako pomätení,
lebo vraj „iné východisko neni“,
kulháme cestou, ktorá nás k peklu vedie
s green dealom, márne chceme odpovede
od tých, čo vlečú nás tou cestou toľké časy,
údajne nám vraj bude dobre, asi…
no a tak nimi dávame sa vliecť,
kulháme ďalej k peklu ostošesť.
Elena
Vyborne ! Vdaka. ...
Pripájam sa k ostatným +++++ a zároveň ukladám... ...
+++ ...
++++++++++++++++++++++++++++++++++++ ...
Ako hovoria Česi - "Smekám!". Zo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty