Viem, má rany Zem 10. – Dni ako tento. ..

 

Dni bývajú rôzne. Viete to hneď od rána, keď vás ten deň osloví. Niekedy prichádza deň – blbec, v ktorom nám dýchne na krk smola, inokedy deň, kedy nás šťastie zasýpa zlatými hviezdičkami.  A niekedy je to deň, ktorý vykračuje vychádzkovým krokom a hovorí nám – len pomaly, pokojne, dýchaj, vnímaj svet naplno, si jeho súčasťou…

Dni ako tento sú zvláštne svojim pokojným tempom. A tak dnes o dnešku…

 

Deň slnka…

Slnko dnes hrialo dychtivo, pohadzovalo lúčmi všade – všade, len lesná cestička ponúkala kde – tu úkryt. Šli sme s dcérou Kikou, len tak – kam nás nohy niesli. Bolo to zvláštne dobrodružstvo, boli sme v lese na takých miestach, kde sme ešte nikdy neboli. Na Orlovej.

Prekrásne zákutia sme prechádzali – ako túto lúku plnú kvetov. Nádherné výhľady boli len sprvu, dám jeden z nich – s Kráľovou hoľou (a aj s našou bytovkou). Cesta sa kľukatila, na nebi len kde – tu bleskol malý biely obláčik a rýchlo odplával v toľkej modrosti. Sem – tam sme niečo nafotili, sem – tam som zbierala kremene, a našla som aj srdiečkové kamene (nuž, ale tie ja nájdem každý deň). Les po stranách cesty bol ihličnatý, ako sme stúpali – a ja som si uvedomovala ako milujem ten ihličnatý les môjho detstva, ako ho mám hlboko vrastený v srdci. Žijem už viac ako dve desaťročia v kraji listnáčov, mám rada i tento les, ale milujem nenapodobiteľnú sladko vôňu ihličnatého lesa.

Pri tom našom putovaní lesom v letnej horúčave som samozrejme neuvažovala, a hádajte, kto má teraz spálené ruky a chrbát…

A hej – prezradím vám, čo bolo na tej ceste pre mňa úžasné a fascinujúce – na lúke zrazu vzlietli dva havrany. Boli prekrásne, pôsobili tak neskutočne, až som mala pocit, že sa mi to sníva. Nikdy som nevidela také obrovské vtáky, čierne perie sa im modrasto ligotalo a s krákaním zmizli v lese. Pripomenuli mi môj rozprávkový príbeh o Rozprávačovi, ktorý som pred časom písala v blogu. Je mi moc ľúto, že sme ich nestihli odfotiť, ale ešte sa tam vrátim, určite sa tam vrátim…

 

Spomínali sme…

Cesta lesom je pri peknom počasí úžasná. V objatí stromov, slnko presvitá kde – tu pomedzi konáre. Vtáci vyspevujú odušu, cesta sa kľukatí. Les je tým najlepším liekom, dodáva energiu. Je zázrakom, moc a moc by som priala každému, kto žije v tých mestských betónových džungliach, aby mohol aspoň raz týždenne takto putovať lesom, ako ja dnes…

Jasné, neputujem takto lesom každý deň ani ja. Pozajtra už budem v Bratislave na pár dní. A navyše mám v sobotu manažérsku skúšku v Ružomberku, musím tam ísť z Bratislavy na jeden deň. To už nebude taký pokojný záver týždňa. A tak som si užívala tento deň – pozorovala som oblaky, nastavila tvár slnku a vytešovala som sa rose na tráve, ktorá v tieni vydržala. Popri ceste vysoko v lese boli bazové kríky, milujem bazovú vôňu, a ja som ju ovoniavala a ovoniavala, až som mala od bazového peľu zaprášený nos a celú tvár a tielko…

Ale hej, poviem vám pravdu – aj sme cestou spomínali, a tie spomienky ma zaboleli pri srdci, dcéra zaspomínala na naše opekačky a ako to chápala. Ja som chodievala s deťmi opekať často, domov sme sa vracali niekedy až za tmy. Hej, les je oddávna mojim priateľom…

 

Záverom…   

Keď zažívame dni, v ktorých sa slnko vznáša vysoko na oblohe a les ticho šumí, tak ticho, že s radosťou vkĺzneme do jeho náručia, v takých chvíľach cítime, že sme súčasťou sveta.

A ja si v takých chvíľach moc prajem, aby sme v sebe našli ľudskosť a chránili všetko živé.

 

 

Elena   Predná Hora, 20.6.2017

 

P.S.: S úctou a láskou prajem Zemi uzdravenie…

No teda 7. – Nie, toto nie je prvý apríl. . .

01.04.2026

Odchádzali sme dnes z Popradu okolo pol jednej. Popoludňajšie slnko hrialo, pozerala som zamyslene ako sa ten včera nasypaný sneh topí. Zrazu ma trhlo – za mestom som nafotila divné postavy. Prišli, konečne prišli, zakričala som radostne po chvíli ohromenia. Dobíjali sa ešte energiou z vesmírnej lode, prechádzali sa poľom a potom sa časť skupiny vrátila do lode. [...]

No teda 6. – Kto rozhoduje o Tatrách?

31.03.2026

Veru, bielobiela prednohorská krajina ma ráno nenadchla. Sneh sa sypal a fúkal podchvíľou ostrý vietor. Ceste do Tatier som sa ale nevedela vyhnúť. Pri návrate už ranný nečas pripomínal len sneh a i ten sa kde-tu topil. Azda i u nás odbelie, vzdychla som si a začítala som sa do správ o tom ako počasie kdekade Slovákov potrápilo. Tak som i ku správe o Tatrách došla. Ak ste [...]

No teda 5. – Dievčatko z Ukrajiny?

31.03.2026

Smrť detí vnímame citlivo a tak správa o úmrtí dieťaťa púta našu pozornosť mimoriadne. Správa o smrti iba 13-ročného dievčatka na Ukrajine, zabitého zlým ruským dronom, na fb putovala Facebook Pánovi čo tú správu šíril „srdce údajne pukalo“ – a i ja som mala slzy v očiach. Pravdaže len do chvíle, kedy som som si prečítala, že to hoax zasa raz [...]

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján

Pezeškiján v odkaze Američanom: Irán nie je a ani nebol hrozbou, nemá zášť voči národom

01.04.2026 23:22

Američanov vyzval, aby sa „pozreli za fasádu dezinformácií, ktoré sú súčasťou tejto agresie“ a porozprávali sa s ľuďmi, ktorí Irán navštívili.

Mikrofóny, média, TV, novinár

Agresívny útok na novinára pred súdom v Nových Zámkoch, STVR incident odsudzuje

01.04.2026 21:56

Podľa asociácie novinárov tento incident poukazuje na extrémne negatívne dôsledky polarizácie a nenávisti v slovenskej spoločnosti.

koronavírus očkovanie  vakcína

Poľsko a Rumunsko prehrali spor s Pfizerom. Za vakcíny proti covidu musia zaplatiť

01.04.2026 21:39

Varšava má zaplatiť približne 1,3 miliardy eur a Bukurešť takmer 600 miliónov eur.

Nikol Pašinjan

Arménsko medzi mlynskými kameňmi. Putin povedal Pašinjanovi, že nemôže byť súčasne v EÚ aj EEU

01.04.2026 21:30

Premiér Arménska si podľa svojich slov uvedomuje, že byť členom dvoch zmienených únií je nezlučiteľné, ale zatiaľ je možné nasledovať obe cesty.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,368
Celková čítanosť: 11777918x
Priemerná čítanosť článkov: 3497x

Kategórie

Archív