Je dnes celkom vážne ten medzinárodný deň paniky, hoci o tom mnohí ani netušíme.
A tak celkom vážne o tej panike pouvažujeme…
Paniku zažili podaktorí v súčasnosti, ktorí sa do vojnových zón a ich okolia dovolenkovať vypravili. Dostať sa späť je ťažké pri rušení letov a navyše útok Iránu na susedné krajiniy akosi nečakali. Nejdem komentovať ich správanie, v diskusiách som nevidela jediný názor so slovami „urobil som chybu, že som tam liezol teraz“ – svoj názor na to celé mám, na paniku s tým spojenú teraz pohľad zameriavam.
Ak títo ľudia, ktorí sa mali kam vrátiť, takú paniku zažívajú, tak čo asi cítia ľudia, ktorým zničili ich domovy a celý známy svet?!!!
Navyše toxický dážď tam teraz padá v dôsledku toho nivočenia
https://www.imeteo.sk/spravy/dazd-ktory-pada-je-cierny-po-utokoch-padaju-toxicke-zrazky
A to už by ste mali spozornieť i vy, lebo veď cesta oblakov môže byť rôzna – a ak sem padá prach zo Sahary, prečo nie i toxické látky z bojových oblastí…
Panika by vás mala lapať i z toho, že do Európy sa nanosili ľudia s názormi, ktoré absolútne nekorelujú s našim životným štýlom, hodnotami a i hranicami. Ak ste verili tomu, že len pre ropu sa to Iráne melie, tak nie – sú ľudia, ktorí potrebovali ten vývoj v krajine zvrátiť, lebo vzťah k ženám tam už nebol taký neúctivý ako si predstavujú oni. Takých ľudí z Európy treba dostať preč, panika by nás mala pevne držať z predstavy ako to budeme musieť urobiť
Panika sprevádza nerozlučne i kadejaké škaredé príbehy typu Epsteinovych spisov, i viditeľného teraz je z môjho pohľadu už viac špinavostí ako dokážem uniesť – a čo ešte vidieť to nezverejnené. Čo je to s ľudstvom, keď takéto kreatúry zneužívajúce, týrajúce, vraždiace v ňom fungujú?
Panika samozrejme nesúvisí len s vojnovým dychom a vojnovým územím, migrantskými problémami či s kopou darebáčin všetkého druhu. Náš každodenný život sprevádza panika často – existenčné ťažkosti, náhlenie sa, stres z tlaku vyčerpávať svoje sily až na doraz. Po roku 1989 ľudia zažili čo je to prísť o prácu, strechu nad hlavou, drieť vo firme kontrolujúcej i čas pobytu na WC, či prechádzať obchodmi plnými tovaru s minimálnou možnosťou na ich nákup. Na stres sme si tak zvykli, že jeho tlak si často ani neuvedomujeme.
Z čoho chytá panika teba, zašepkal Zámer sveta.
Z toho, že to bludné kolo točíme – odpovedala som spontánne. A uvedomila som si, aká je to hlboká pravda pre niektorých z nás. Učíme svoje deti žiť iluzívne,hoci pre ne chceme to najlepšie – no dávame im to? Drieme do vyčerpania a pritom učíme naše deti, aby poctivo pracovali, čiže dreli raz rovnako ako my. Hovoríme im, že majú dôverovať vo svete, kde sa mnohí – počnúč štátom a jeho inštitúciami, končiac medziľudskými vzťahmi – správajú nedôveryhodne.
Hej, z toho občas naozaj cítim paniku.
Elena
K diskusii spozabukakuk ++++++


mňa nechytá panika, ale zlosť, že s lumpami... ...
.:))))) ...
O panike z celkom iného, menej vážneho pohľadu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty