otvorene

Sociálny štát – ako hrdo označuje vláda strany SMER obdobie svojej vlády na Slovensku – naberá v tejto krajine zjavne novú dimenziu.

Ak niektorí z vás majú v pamäti slová ministra (teda už bývalého) Druckera o tom, ako sa ku ľuďom dostane viac nových a drahých liekov a naivne si myslia, že sa to stáva pravdou, tak opak je pravdou. O tom, ako sme klamaní štátom vo vzťahu ku zdravotníctvu, si povieme pár horúcich slov v tejto chvíli. Nadväzujem tým na predošlý blog o klamaní národa, ako som sľúbila.

Biologická liečba je drahá a počet pacientov narastá…

vyjadrila sa k problému Všeobecná zdravotná poisťovňa cez svoju hovorkyňu podľa článku vo včerajšej Pravde Šetrenie na drahých liekoch, v ktorom sa hovorilo o doplatku 320 eur od poistenca pri liečbe Crohnovej choroby na liek. Táto liečba podľa nej odčerpáva čoraz viac verejných zdrojov.

A tak potichu a neúmerne zvyšuje doplatky na lieky – pri Crohnovej chorobe a širšej skupine s tým súvisiacej (ulcerózna kolitída, atď.) sa doplatok za  originál moderného lieku, ktorý doteraz mnohí pacienti užívali, vyšplhal až na 320 eur, ktorý by za jedno balenie mali doplatiť samotní pacienti. Koľkí ho budú užívať po tejto zmene?

Iste sú im dostupné biosimilars – lieky s podobným účinkom, ale na rozdiel od originálu je ich účinok kratší, prechádza sa údajne o dva roky, t. j. o tretinu času skôr, na ďalšie lieky. Asociácia na ochranu práv pacientov v článku poukázala, že v taliansku napríklad museli biosimilars stiahnuť minulý rok z obehu kvôli nežiadúcim účinkom.

Pozrela som si informácie okolo Crohnovej choroby a skupiny pridružených chorôb – ide o zápalové ochorenia zažívacieho traktu celoživotného charakteru – sú liečiteľné, no nevyliečiteľné. Choroba vedie u väčšiny pacientov ku skracovaniu hrubého i tenkého čreva, často končia s vývodom. Ako príčiny sú uvádzané – možný prenos paratuberkulóznych baktérií v mlieku a mliečnych výrobkoch na človeka, ničenie prirodzenej črevnej mikroflóry antibiotikami, alebo kvasinky a plesne, či tiež psychické traumy, ktorými je človek vystavený. Počet pacientov narastá, tomu tvrdeniu VšZP verím, v dnešnej „vyspelej“ spoločnosti.

Otvorene dodám, že podľa mňa je to prvý pokus ako ubrať pacientom – na skupine pre verejnosť menej citlivej a menej nápadnej ako srdcovocievne či onkologické choroby. Ak budeme ticho, čoskoro príde pokračovanie…

Riešenie situácie…

Za zmenou úhrad lieku je šetrenie. Rozumiem, že verejné zdravotnícke zdroje, t. j. to, čo naskladáme z našich daní a odvodov, nie sú bez dna.

Ibaže podľa mňa je potrebné predovšetkým

zrovnoceniť platbu za službu

platba za poistenca štátu nie je rovnocenná platbe odvodov, takže platíme nerovnako – a využívame tiež nerovnako, najviac práve tí najmenej platiaci čerpajú najviac – nemám na mysli skutočne vážne chorých ľudí, ale ľudí nepracujúcich, správajúcich sa nezodpovedne k solidárnemu systému. Pretože zamestnaný človek často odkladá starostlivosť o seba, čerpá z neho menej a až v situácii závažnej choroby k lekárom ide – potom zistí, že si má po desiatkach rokov platieb na zdravotné „poistenie“ platiť i neúnosne drahý doplatok na liek.

vytvoriť rodinné účty

No áno, niekto na akýkoľvek systém vždy dopláca – a ide o to, aby doplácanie bolo čo najviac spravodlivé. Lebo vcíťme sa do situácie pracujúceho rodiča, alebo trebárs dôchodcu – platiť desiatky rokov do nejakého systému a potom nemať na liečbu v potrebnej kvalite, modernými liekmi, ja za spravodlivé rozhodne nepokladám. Keďže žijem na Prednej Hore, porovnávam to často s tým, čo sa poskytuje alkoholikom, lebo mám možnosť to všetko vidieť. Nezdá sa mi správne, že majú nelimitovaný počet liečieb zadarmo – pokladám za amorálne šetriť na ľuďoch s Crohnovou chorobu, a nie na alkoholikoch – lebo viem, že v mnohých krajinách sveta funguje zdravotníctvo spravodlivejšie, preto opakovane poukazujem, že už dávno sme mali mať systém malusov a bonusov, pretože to by do systému vnieslo viac spravodlivosti.

A samozrejme už dávno mali byť vytvorené rodinné účty zdravotných odvodov – lebo to by pomohlo v situácii, ak človek poctivo pracuje desiatky rokov a potom ochorie. Iste, pri závažných chorobách solidárna pomoc musí byť zo strany štátu i naďalej – na liečbu onkologickú, či srdcovocievnu si nenašetrí človek na rodinný účet dosť určite. Ale rodinné účty by pomohli hradiť doplatok na lieky, ak by sme si naskladali dosť – to by pomohlo voči neplatičom a kadejakým špekulantom, lebo by ľudia mali motiváciu vkladať si na zdravotný rodinný účet. Teraz platíme čoraz viac, ale ide to na „prázdnu solidaritu“ – na tých, ktorí sú dlhodobo nezodpovední – a celý systém nielenže nič nepoisťuje, ale je i hrubým zneužívaním čestne platiacich poistencov.

Už počujem tie hlasy „na to niekto doplatí, tí chudáci s alkoholikom v rodine napríklad…“

Drahá VšZP…

Nie, nie je to cynické, len otvorené. Už dávno hovoríme o tom, ako sa peniaze v spomenutej zdravotnej poisťovni používajú nie príliš efektívne a úsporne. Presnejšie – po minulé roky sa hovorili o tom aj mediálne dosť škaredé veci – aj riaditelia poisťovne sa potom striedali, spomínate si?

A hej, minulý rok po všetkých tých správach o dlhoch poisťovne si spokojne jej manažéri udelili vysoké odmeny- vraj plnia ozdravný plán. Pobavilo ma to vtedy – kam asi siahala hlúposť nás občanov podľa nich – však keby viedli poisťovňu naozaj kvalitne (t. j. na vyplatenie odmeny), potom by neboli potrebné žiadne ozdravné plány.

Síce vtedajší premiér Fico mediálne vyhlasoval, že nemá problém zavolať tam, ak treba – ale asi nezavolal. O odmenách zostalo ticho – verí niekto z vás tomu že neboli vyplatené?

A pritvrdím – takže v poisťovni je z našich poistných odvodov dosť peňazí na vysoké odmeny a na vysoké platy – ale nie na kvalitné a moderné lieky pre nás samých. Nechutný príbeh už v roku 2015 otvoril Beblavý – vysvitlo, že za roky 2012 až 2015 traja najvyšší, predstavitelia poisťovne Anna Borovská, Marcel Forrai a Miroslav Vaďura, získali len cez odmeny takmer  pol milióna eur.

Nešlo však len o odmeny manažmentu, ale i o lukratívne niekoľkotisícové každomesačné platy, navyše podaktorí mali tie platy rovno aj dva – šlo o príjem za členstvo v predstavenstve, či aj plat za šéfovanie tej – ktorej sekcii.

S tými platmi pre objektivitu musím dodať, že lukratívne ryžovisko štát vytvoril manažérom všetkých veľkých štátnych firiem. Ak chcete vedieť viac, pozrite sa napríklad na článok s názvom Najbohatší úradníci na Slovensku ukázali platy: Nikdy ste o nich nepočuli, ale zarábajú kráľovsky spred roka na topky.sk.

Nuž, tri a pol percenta príjmov štátnej zdravotnej poisťovne je obrovská suma. Manažéri s ňou môžu narábať ľubovoľne. Uvažujem o tom, že v situácii, kedy treba robiť úspory, tou prvou a základnou by malo byť zníženie príjmov samotnej štátnej poisťovne z 3,5 trebárs na 1 percento.

Nože, drahá naša zdravotná „poisťovňa“, koľko peňazí by tým pribudlo na nové lieky vážne chorým ľuďom?

Otvorene a verejne je treba o probléme hovoriť…

V minulom blogu som spomenula včerajší článok Miroslava Polláka Hnev pracujúcej nižšej strednej triedy na Slovensku. Moc sa mi páčil, lebo nanáša veľa, veľa problémov našej spoločnosti.  

Uvedomiť si pre každého z nás, ako veľmi je pri vlastnom čestnom prístupe inými ľuďmi či spoločnosťou zneužívaný, je pre nás samých poučné – a pre štát nebezpečné. Lebo ak teraz má málo ľudí ochotných pracovať, tak ich nepribudne nijakou represiou, ale len zvýhodnením čestnosti a zodpovednosti v prístupe „ku solidárnu“. Ak práve tí, ktorí čestne dávajú, sú najviac znevýhodnení, tak potom systém to udržujúci nie je dobrý – a nemôže rátať s tým, že s akoukoľvek silovou hrozbou ho možno udržať.

Chýbajúca elementárna spravodlivosť jednoducho povedie ku hľadaniu riešení z takej situácie.

Záverom…

Je smutnou vizitkou spoločnosti, že pre väčšinu z nás by bolo nie luxusom, ale rovno nemožnosťou, zadovážiť si originál moderného lieku na chorobu po desiatkach rokov platieb „na zdravotné postenie“.

Ešte oveľa smutnejšou vizitkou však je, čo všetko sa v slovenskom zdravotníctve za tie peniaze zadovážilo, do čoho tie naše peniaze boli investované…

Elena         17.8.2018