4. januára 2020, Prečítané 1 439x, elenaistvanova
Bol raz anjel. Sedel na rozpadajúcom sa múriku a pohojdával krídlami. Vietor mu rozfukoval vlasy. Fúkal rany a tíšil bolesť raneným a chorým, utieral slzy smútiacim, hladil nežne krídlami po líci stratených a opustených. Po celé veky. Súcitil s ich bolesťou a rezonoval s ich utrpením, rád by bol ich bolesť a utrpenie navždy odvial. Nie, nepáčilo sa mu, že je na svete […]
Pokračovanie článku
