Aj lúče slnka zmalátneli, vetrík sa márne namáhal rozvievať páľavu popoludnia. Morská hladina bola nehybná, len občasná vlnka sa pozabudla a tíško šplechla na piesočnatý breh. Deň už neskákal ako zvedavý vrabec, zdalo sa, akoby v tom belaso-belasom súzvuku neba a mora sladko zaspal. Popoludňajšia horúčava uspala aj čajky. Žiadna nekrúžila nad morom. Všade […]
Pokračovanie článku