otvorene

Všetko sa to začalo v jedno pekné, teplé, slnečné augustové doobedie, celkom nenápadne.

Vtáčiky čvirikali, psy štekali a sliepky kotkodákali – ako vždy. Poštárka roznášala poštu po domoch – ako vždy. Deti sa hrali naháňačky okolo potoka, občas niekto spadol do potoka,no nikomu sa nič nestalo – ako vždy. Freddy, amatérsky opravár všetkého, rozoberal, všetko, čo sa rozoberať dalo – ako vždy. Čo rozobral, už nikdy nikto nedal do takej podoby ako predtým… Preto bol častým návštevníkom výkupových zberní.

Klebetnice klebetili a dookola „sa prechádzali“ (čiže sliedili) z horného konca na dolný a späť – ako vždy. Vedeli o všetkom čo sa dialo, o každom kroku každého človeka. Čo by len o každom kroku, ale aj o každom kýchnutí alebo každom spláchnutí záchoda! Od týchto klebetníc by sa mohli aj FBI a CIA učiť sledovacie postupy po celé roky a stále by to nemali tak dobre premakané ako tieto klebetnice…

Stará Kvákošová, (ktorá sa síce nevolala Kvákošová, ale bola už taká stará, že si nikto jej pravé priezvisko nepamätal a jej hlas všetkým pripomínal kvákanie, tak ju pomenovali Kvákošová), sedela, ako vždy, pred obchodom a ďalekohľadom pozorovala okolie. Svoje SVM (strategicky významné miesto) neopúšťala takmer nikdy. Však prečo aj? Táto zábava starej Kvákošovej plne vynahrádzala televízor. Keď išli okolo klebetnice, mala Kvákošová markizácku „Smotánku“. Príchod poštárky či starostova cesta okolo značili začiatok hlavných správ. Núdza nebola ani o detektívky či telenovely.

Barbora dala prať prádlo a zatiaľ umývala okná – nie ako vždy. Barbora mala na dnes dovolenku. Inak by bola v práci.

Fero kosil trávu – fú, ale treba si aj trochu oddýchnuť, kým ho Barbora nevidí- takže si po piatich minútach práce spravil prestávku, ľahol si pod strom a zaspal – ako vždy. No nie dlho. Zobudil sa na hluk.

Pred obecným úradom stáli policajti a riešili nejaký konflikt – ako vždy. Bol to len tretí konflikt ten týždeň, čo bolo celkom úctyhodné, na to, že bola už streda! Áno, zatiaľ to vyzeralo, že bude prekonaný rekord v minimálnom počte návštev polície za týždeň. Ale to by sa nemohla stať tá vec…

Ale pekne po poriadku… Späť ku konfliktu. Teta Marienka, strýko Džeri, neznáma pani, starosta a policajti riešili hlasnejšie (hlasnejšie = na celú zvedavú dedinu, čo všetci s potešením prijali a načúvali) problém, ktorý sa vyskytol zapríčinením Dyra, psa strýka Džeriho. Dyro, škaredý, strach naháňajúci, veľký hnedý pes s veľkými pazúrmi a ešte väčšími zubami mal toho na rováši veľa. Rád naháňal a ešte radšej trhal iné zvieratá, výnimkou neboli  ani ľudia a to hlavne vtedy, keď ho strýko Džeri nevidel.Normálny človek by sa z toho poučil už po prvom incidente a takéhoto zvera by nepúšťal bez vodítka, nie to ešte bez náhubku, no večný optimista strýko Džeri, veril, že jeho „havinko“ to už nabudúce nespraví. No nabudúce sa, ako vždy, nekonalo.

Tak v skratke čo sa stalo: Neznáma pani prišla na turistiku a ako kráčala cez dedinu, z ničoho nič po nej skočil voľne pobehujúci Dyro. Dyro si v tomto prípade „začal“ s nesprávnou osobou = neznámou pani, ktorá si prizvala policajtov a starostu, takže tentokrát strýkovi Džerimu za „havinka“ dohovárala nielen tá neznáma pani, ale aj policajti, starosta a dokonca aj teta Marienka – manželka strýka Džeriho. Volala aj do Jojky, no tam jej povedali, že môžu prísť za takých 5 hodín. A neznáma pani času nazvyš nemala. Dyro spôsobil neznámej pani „iba“ malé povrchové rany a škrabance, diery na oblečení. Policajti navrhli neznámej pani lekársku prehliadku, nech je doktor tie škrabance dezinfikuje a prelepí, čo neznáma pani razantne odmietla.Najskôr si strýko Džeri vypočul od neznámej pani, ktorá mu čistila žalúdok, potom mal prehovor k strýkovi Džerimu starosta, ktorý hovoril o bezpečnosti v obci, nebezpečnosti bojových plemien a celkovo o voľnom pohybe psov po dedine. Potom si vypočul o celkovej bezpečnosti občanov aj od policajtov a nakoniec si vypočul ešte od tety Marienky (to bol zlatý klinec cirkusu), ktorá si, pravdepodobne iba v tej chvíli uvedomila závažnosť situácie.Povedala, že s tým psom musí strýko Džeri už niečo urobiť, inak od neho odíde pekne ďaleko (nie pes, ale ona). Strýko Džeri očividne zaujal k celej situácii ľahkovážny prístup – jedným uchom dnu a druhým von. Sľúbil, že nabudúce  sa to už nestane a išiel preč, ako vždy…

Incident trval asi hodinku. Celá dedina sa po skončení tejto „umeleckej vsuvky“ vrátila k svojim činnostiam. Respektíve, všetci sa tvárili, že nepočúvali a celý čas sa venovali svojim obvyklým činnostiam. A tak ďalej plynul život rovnakým tempom – Kvákošová kvákala a sledovala ďalekohľadom dedinu, klebetnice sa prechádzali a klebetili, Freddy rozoberal, strýko Džeri pozeral televízor, teta Marienka plela v záhradke, Fero kosil, Barbora vešala prádlo, deti sa hrali skrývačky…

Nasledujúce ráno tety Marienky nebolo…