otvorene

Časť škôl je uzavretá a deti sú doma, alebo sú v školách a neučia sa, pretože zúfalým učiteľom už jednoducho došla trpezlivosť s dlhodobým neriešením ich situácie. Teraz kvôli tomu sú zo strany „tých pri moci“ popri svojej žobráckej finančnej situácii vystavení aj účelovým klamstvám a zavádzaniu verejnosti, nátlaku, dokonca i „akože nepriamym“ vyhrážkam.

Takže skúsme sa pozrieť bližšie na niekoľko z tých účelových klamstiev.

Majú učitelia skvelé platy?

Nie, nemajú. Keďže učitelia uverejnili výplatné pásky, vec je jasná – ministerstvo šírilo účelové klamstvá. Ak minister neklamal, ale „nevedel“ – tak  to je skutočne smutná vizitka jedného vrcholového manažéra, že nemá reálnu predstavu o reálnej finančnej situácii tých, ktorých on sám má viesť a riadi ich.

Povedzme si na rovinu – ako zvyšoval Fico platy učiteľom, keď sa tým tak rád on sám chváli? Nože, ekonómovia tohto štátu, čo z toho „zvyšovania“ tvorila iba valorizácia a čo bolo „skutočným zvyšovaním“? Ako učiteľov vláda oklamala o tom, že kredity budú trvalé a opakovane tento sľub porušila? Ako okráda učiteľov o časť platov, keďže zápočet praxe im berie do úvahy vždy až k 1.1. nasledujúceho roka – a nie k reálnemu termínu nástupu? A takýchto vecí, ktoré sú v školstve nespravodlivé, až diskriminačné a vyžadujú nápravu nie teraz, ihneď, ale „už dávno“ je viacero…

Sú učitelia konšpirátori?

Nie, nie sú. V médiách boli prezentované teórie o prepojení učiteľov s niektorými našimi politikmi, či dokonca s americkou ambasádou. Skutočnosť je však oveľa, oveľa prozaickejšia. Fico predsa sľuboval, že bude situáciu učiteľov riešiť aj vo volebnom programe v roku 2012 (dokonca o tom hovoril v prepojení so slovíčkom samozrejme) – ibaže ďalšie volebné obdobie pláva do stratena a kde nič – tu nič. Navyše stačí si oživiť pamäť listovaním aj v predchádzajúcich volebných programoch strany SMER, či v rôznych vyhláseniach premiéra z minulosti, týkajúcich sa školstva a ich porovnaním s dnešnou realitou, ktoré učitelia zažívajú – i s jeho ničnerobkovským postojom.

Mali by učitelia čakať na obdobie po voľbách?

Určite nie. Vláda sa snaží učiteľov zmanipulovať zasa raz sľubotechnou a žiada ich „o pochopenie“. Opäť raz by vláda chcela dva roky na prípravu nejakej koncepcie (koľkej v poradí už???!) – ibaže učitelia žijú teraz, so svojimi rodinami. Nemôžu ich zavesiť do skrine a vytiahnuť z nej o dva roky, ako sako z vešiaka. Čakajú už pridlho.

Takže – povedzme si na rovinu –  pán premiér, koncepciu zvyšovania platov a výhod sudcom a prokurátorom ste pripravovali tiež dva roky??? Boli na tom podstatne lepšie ako učitelia  – a dôvera v slovenskú justíciu i jej výkony sú s tými učiteľskými neporovnateľné.

Práve učitelia sú ľudia, s ktorými trávime značnú časť svojho života my sami, či naše deti. Ľudia, každý z nás v srdci nosí spomienku z detských čias na nejakého láskavého učiteľa. Máte azda nejakého obľúbeného sudcu?

Môže štát učiteľov žalovať na súde?

Nemôže, milí učitelia, nebojte sa toho, veru nemôže. Teda teoreticky môže, ale určite by spor prehral.

Ak Fico tvrdí, že štrajk je „mimo rámca sociálneho dialógu“, no vláda ho nemieni napadnúť na súde – potom treba povedať rovno, že aj on sám ako právnik by mal vedieť výsledok takéhoto prípadného sporu a nezosmiešňovať sa takýmito vyhláseniami.

Štrajk učiteľov je plne legitímnym prostriedkom domáhania sa svojich ekonomických či sociálnych záujmov pre každého občana Slovenskej republiky. Každý má právo na štrajk (podľa platnej Ústavy SR) – a to bez toho, aby bol členom čohokoľvek – akéhokoľvek spolku, či mal sprostredkovanie akýchkoľvek „inštitúcií sociálneho dialógu“.

Nikto z učiteľov preto nie je povinný byť v odboroch, aby mohol štrajkovať za svoje práva. A tobôž už nie  v takých odboroch, ktoré dlhodobo nerobia účinné kroky pre reálne zlepšenie životnej situácie zamestnancov v školstve, za ktorých práva dlhodobo „bojujú“. Nedokážu dlhodobo pristúpiť k efektívnym radikálnym krokom – a keď učitelia sami už začnú veci riešiť, tak sa vedenie „inštitúcií sociálneho dialógu“ ani nepostaví na ich stranu. No načo sú im také odbory?

Môže rodič učiteľov žalovať na súde?

Nie, milí rodičia, učiteľov za štrajk žalovať nemôžete. Teda môžete, ale za prvé nevyhráte a za druhé, prečo by ste to robili? Učitelia bojujú aj za zlepšenie situácie pre vaše deti.

Koho môžu rodičia detí naozaj žalovať?

Keď už sme pri tých súdoch, keby nebol už ani neviem ktorý z tých pajácov verejne zavádzal rodičov mediálnymi vyhláseniami o tom, že môžu žalovať učiteľov, túto časť by som vynechala – ale teraz to spravím.

Takže, milí rodičia – žalovať môžete štát – a to za porušenie práva vášho dieťaťa na vzdelávanie. Pretože je to práve štát – legitímne zastúpený terajšou vládou SR – a nie nejaký učiteľ Jano či Jožo, kto garantuje vášmu dieťaťu právo sa vzdelávať a je povinný ho zaistiť.

Odporúčam vám obrátiť sa najskôr na ombudsmanku, potom následne na súd.

A čo záverom?

Pre osvieženie pamäte Volebný program SMERU z roku 2002 pod názvom Voľte poriadok a slušný život! V ňom nám – občanom terajší premiér Fico vyhlasoval vzdelanie za jeden z hlavných pilierov spoločenského rozvoja u nás, sľuboval učiteľom vypracovať jednoduchý a spravodlivý model odmeňovania, podporu celoživotného vzdelávania a navrátenie dôstojnosti a významného postavenia v spoločnosti učiteľskému stavu.

(Mimochodom – mali by ste v ňom zalistovať i vy, zdravotné sestry – sľubotechnu o adekvátnej odmene pre zdravotníkov tam tiež nájdete.

A ako všetci čitatelia môjho blogu správne tušíte – aj ja budem pokračovať v listovaní toho paškvilu možno už v budúcom článku môjho blogu).

P.S:  Volebný program SMERU z roku 2002 pod názvom Voľte poriadok a slušný život! hovoril o budovaní spoločnosti, založenej na poznaní.

Tak toto sa z ich vtedajšieho volebného programu skutočne napĺňa – konečne aj tí hodne naivní mohli poznať, aké prázdne sľuby to boli.

Elena K. I.    Predná Hora, 29.1.2016