Svet je plný príbehov. Obklopujú nás, pomáhajú nám pochopiť svet.
I náš život je plný príbehov, ktoré zažívame, prichádzajú k nám – sme sami tvorení svojimi príbehmi. Skladáme ich ako koráliky do celku.
A tak dnes o príbehoch, ktoré žijeme a o tom, ako tvoríme svoj životný príbeh.
Náš osobný príbeh…
Ak uvažujeme o svojom životnom príbehu, nie je to len o tom, čo všetko nás v živote postretlo, aké rôzne udalosti sme zažili, či aké kľúčové okamihy – najlepšie či najhoršie chvíle nášho života – sa nám vynárajú pred očami. Je to i o ľuďoch, ktorí ovplyvnili náš život v dobrom či v zlom, aj o tom, čo je hlavnou osou nášho životného príbehu, prepájajúcou všetky kapitoly do jedného celku.
Tí, ktorí čítate môj blog už dlhšie, viete, že najlepší spôsob ako človeka niekam nasmerovať je podľa mňa klásť mu otázky, nie dávať mu nejaké hotové návody – odpovede. Aj vo vzťahu ku životnému príbehu sa vynára množstvo otázok, ktorá nás môžu posunúť dopredu.
Je to i o príbehoch, ktoré do nás kedysi v detstve vštepili – kto nám hovorieval príbehy? A aké príbehy to boli?
A kto nám čítal alebo rozprával rozprávky? Aká bola naša najobľúbenejšia rozprávka – a čo si z nej pamätáme, čo sme si z nej odniesli do svojich dospelých čias, ako vplýva na náš súčasný život?
A aký by bol náš životný príbeh, ak sa naň pozrieme očami rozprávkara? Ktorý rozprávkový scenár nám náš život pripomína? Naučili sme sa žiť vo svete zlých koncov alebo ešte stále veríme v dobro, v ktoré sa raz tam niekde v diaľke všetko obráti?
Príbehy iných…
Často používam príbehy i v mojej práci, pretože si ich zapamätáme oveľa intenzívnejšie, než akékoľvek múdre rady a poúčania.
Obvykle keď niekoho stretneme, spoznáme len fragmenty jeho príbehu, malé útržky. Mali by sme iných ľudí len poznávať a prijímať bez predsudkov, bez posudzovania a hodnotenia, pretože naše poznanie je neúplné. Ak vynášame unáhlene úsudky o nich, nebývajú presné. Ak sa iného človeka namiesto poznávania pokúšame hodnotiť, mali by sme si spomenúť na príbeh o slonovi a zástupe zvedavých (z knihy terapeutických príbehov Kupec a papoušek od Peseschiana).
Aký je slon?
Príbeh hovorí o slonovi, ktorého raz v noci doviezli, aby ho na druhý deň vystavili. Ale zvedaví ľudia sa hneď nahrnuli do tmavej miestnosti a snažili sa slona preskúmať aspoň hmatom. A tak jeden nahmatal slonovu nohu a tvrdil, že slon je ako hrubý kôl. Druhý hovoril, že slon je ako ostrý kameň, keďže sa dotýkal klov. Tretí dosiahol na ucho a tvrdil, že slon vyzerá ako vejár. Ďalší siahal na chrbát slona a tvrdil, že slon je určite rovný ako pohovka.
Takže nezabudnite – ak skúšate niekoho hodnotiť, posudzovať, položte si najskôr otázku AKÝ JE SLON? Môže vás to v hodnotení iných zabrzdiť?
Aký bol môj dnešný príbeh?
Dážď sprevádzal moje kroky celým meninovým dňom. Mrholilo ránom – ranný autobus síce vychádza „na kopec“, no ja som sa vybrala cestou do práce prevetrať si hlavu dlhšou prechádzkou prírodou až k zastávke „pod kopec“. Deň v práci bol plný pohody, kolega Števko mi spravil vlastnoručne tortu k meninám (šlo o jeho prvý tortový – a mimochodom veľmi vydarený – pokus).
Popoludní riadne spŕchlo a ja som sa snažila nejako zachrániť zmoknuté Svetlankine dubáky. Teraz, keď u nás zasa raz rozvoniavajú na večeru lángoše, Svetlanka dorazila večerným autobusom z Revúcej – bola mi kúpiť darček k meninám – dostala som od nej nádhernú čiernobielu škatuľku s nápisom Follow your dreams a biely sádrový svietnik v tvare srdiečka, pokrytého kvietkami (made in Pepco) – som skrátka moc, moc romantická duša.
Do toho plače Kika, pretože Superman umrel (vo filme Superman verzus Batman, pravdaže) a zatým nahodí úsmev, že k tým nádherným kamienkom, čo mi našla k meninám v lese predvčerom, mi chcela dať i jednu egyptskú pyramídu, ale nedovolili jej ju preniesť cez colnicu. Moja najmladšia, Jazmínka, mi dala darček už v nedeľu večer, keď sme sa stretli po troch dňoch – po mojom návrate z konštelačky, vyrobila mi stromček šťastia (áno, ten na fotke).
A čo záverom?
Aký príbeh by ste chceli žiť práve teraz? A čo vám môže pomôcť ho uskutočniť? Možno to viete úplne jasne už v tejto chvíli – a možno vám odpoveď vaše podvedomie poskytne dnes v noci vo sne, či zajtra ráno pri prebudení, keď otvoríte oči.
A v tej chvíli sa ten váš vysnený príbeh začne odvíjať. Vykročte doň…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 18.8.2016
Celá debata | RSS tejto debaty