Rozprávky na dobrú noc 7. – O vtákovi Fénixovi. ..
18. februára 2017 19:22,
Prečítané 4 295x,
elenaistvanova,
Rozprávky na dobrú noc
Aj lúče slnka zmalátneli, vetrík sa márne namáhal rozvievať páľavu popoludnia. Morská hladina bola nehybná, len občasná vlnka sa pozabudla a tíško šplechla na piesočnatý breh. Deň už neskákal ako zvedavý vrabec, zdalo sa, akoby v tom belaso-belasom súzvuku neba a mora sladko zaspal.
Popoludňajšia horúčava uspala aj čajky. Žiadna nekrúžila nad morom. Všade vládla tíš…
Modromodrý vták potriasol hlavou v snahe premôcť uspávajúcu idylku. Zlietol na breh mora a díval sa skúmavo do diaľky. Potom na kameň napísal svoju siedmu myšlienku. Stálo tam:
Aj vták Fénix sa opätovne rodí v plameni ohňa, a nie vo svetle sviečky.
Záverom…
Veci, ktoré sú pre nás v živote pravé, sú vždy hlboké, silné a intenzívne. Nie je v nich znamienko „je rovnaké“, ale vždy „viac ako“, lebo o tom je rast, ktorý potrebujeme. Vnímame ich ako „príliš“, lebo len tak dokážu prekročiť naše bežné hranice a meniť nás. Všetko v nás samých, aj v našom živote podstatné, cítime ako „príliš“.
Hej, hej, spozornite vo svojom živote vždy pri tomto slove…
Dobrú noc…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 18.2.2017
16.03.2025
No kto by chcel, že? A tak dnes aktívne rádioaktívne pohovoríme. O tom, že pri tom rádioaktívnom odpade niečo smrdí, svedčí pre mňa i skutočnosť, že sa ticho okolo znovuzavedenia dovozu rádioaktívneho odpadu u nás rozlieha. Písala som o tom pred časom v blogu https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2025/01/13/rovno-3-keby-vam-naozaj-na-slovensku-zalezalo/ predstavte si, [...]
15.03.2025
Paródia na spravodlivosť – pomaly až scifi. Priam neuveriteľne znie dnešný príbeh. Viete si predstaviť, že by ste mali riadne zakúpený byt, platili zaň a mali tam svojvoľne bez akejkoľvek zmluvy nasťahovaných ľudí a nevedeli ich stade vyhodiť? Že ani neviete kto tam býva a polícia to nerieši? Skutočne sa možno na Slovensku len tak nasťahovať do cudzieho bytu a [...]
15.03.2025
Slnko včera ani lúčik nehodilo u nás v horách. V daždivom dni som na minulosobotňajšiu štedrosť jeho lúčov spomínala. V jednej chvíli, keď už slnko zašlo za horizont, červenooranžový pás svetla za ním zostal a v prichádzajúcom podvečere na belasej oblohe vyčaroval ružovkasté oblaky. Na balkóne som s vysušenými dekami v rukách zastala a obdivovala som tú krásu. [...]
Celá debata | RSS tejto debaty