Nachádzanie 8. – V tichu. ..
24. júna 2017 06:15,
Prečítané 2 835x,
elenaistvanova,
NACHÁDZANIE
Povieval teplý vánok a jemne sladkú vôňu kvetov v zlatistom ráne rozvieval všetkými smermi.
Vlnky s ním nedočkavo poskakovali hladinou mora, vyskakovali na breh ostrova. Nad ostrovom vládol hlboký pokoj. Až taký, že oblaky, trblietavo biele v lúčoch slnka, zastali na svojej nebeskej púti v zvedavom očakávaní, čože sa to dnes deje…
Deň plynul ťahavo ako med, kvapkajúci z lyžičky. Pomaly, po kvapkách, chvíľa za chvíľou…
Nedočkavý vietor náhle zavial prudšie, netrpezlivo rozfúkaval medovú pomalosť dňa. Lupienky červených kvetov rozvieval okolím, zasypal nimi belasobelasého vtáka. No tak, preber sa už, povedz niečo, ševelil mu do ucha. Prečo mlčíš? Čo sa stalo?
Belasobelasý vták sa zadíval na vietor, víriaci okolím.
„Vietor, zvedavec“ odpovedal na jeho otázku. „Sú dni, v ktorých hovoríme srdcom. Nepočuje nás vtedy každý, naše ticho počuje iba ten, kto nám naozaj rozumie.“
Elena Bratislava, 24.6.2017
16.03.2025
No kto by chcel, že? A tak dnes aktívne rádioaktívne pohovoríme. O tom, že pri tom rádioaktívnom odpade niečo smrdí, svedčí pre mňa i skutočnosť, že sa ticho okolo znovuzavedenia dovozu rádioaktívneho odpadu u nás rozlieha. Písala som o tom pred časom v blogu https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2025/01/13/rovno-3-keby-vam-naozaj-na-slovensku-zalezalo/ predstavte si, [...]
15.03.2025
Paródia na spravodlivosť – pomaly až scifi. Priam neuveriteľne znie dnešný príbeh. Viete si predstaviť, že by ste mali riadne zakúpený byt, platili zaň a mali tam svojvoľne bez akejkoľvek zmluvy nasťahovaných ľudí a nevedeli ich stade vyhodiť? Že ani neviete kto tam býva a polícia to nerieši? Skutočne sa možno na Slovensku len tak nasťahovať do cudzieho bytu a [...]
15.03.2025
Slnko včera ani lúčik nehodilo u nás v horách. V daždivom dni som na minulosobotňajšiu štedrosť jeho lúčov spomínala. V jednej chvíli, keď už slnko zašlo za horizont, červenooranžový pás svetla za ním zostal a v prichádzajúcom podvečere na belasej oblohe vyčaroval ružovkasté oblaky. Na balkóne som s vysušenými dekami v rukách zastala a obdivovala tú krásu. [...]
V tichu majú myšlienky iný rozmer nie sú ...
Celá debata | RSS tejto debaty