otvorene

Nemyslíte si, že by sme šli rozoberať Hemingwaya a jeho slávne protivojnové dielo, ktorého názov parafrázujem, však? Nuž, trochu možno aj áno, je to inšpiratívne dielo.

Ale tento blog bude hlavne o odpovedi na základnú otázku z názvu blogu –  takže o bordeli v slovenskom zdravotníctve. A o nehanebnom prístupe štátu ku obetiam pochybení lekárov.

Ranný mail ma posunul…

Ako som dopoludnia prezradila, dostala som mail. Keď som si ráno prezerala poštu v jednej z mojich mailoviek, zasiahol ma svojou naliehavosťou a zúfalstvom. Bol od matky, ktorej zomrela jediná dcéra  –  a ona si kladie otázku, či tam zohralo úlohu lekárske pochybenie. Málokto si dokáže predstaviť zúfalstvo, ktoré zavalí, ak vám zomrie náhle a nečakane 19-ročná dcéra, ktorá začína kráčať životom – úspešne študuje na vysokej škole, a jej chronické problémy s celiakiou síce život rodiny sprevádzali po celé roky, ale rozhodne neboli dôvodom, aby človek očakával smrť svojho dieťaťa. Strávili sme hodinu v telefonickom rozhovore a moc dobre rozumiem bolesti jej samotnej, aj hnevu jej manžela.

Ja sama som prvý rok intenzívne plánovala, že zabijem lekárku, ktorá môjmu dieťaťu vzala život – no nedokázala by som s tým žiť. Druhý rok som strávila tým, že som plánovala, ako sa zabijem pred jej očami – hodne drasticky, že moja krv ju celú ostrieka, a že ju už nikdy nedokáže zmyť. Už nikdy. Hej, poznám ten hnev a aj tú bolesť dôverne.

Hlboko súcitím s jej zúfalstvom, plne jej rozumiem. A tak ma Zámer sveta opäť posunul, aby som sa rozhýbala, v rámci mojej dlhej dovolenky dopísala moju knihu Smutník (na čo som sa v poslednej dobe úplne vykašľala, pretože mi bolo zúfalo na duši), aj aby som nemlčala a ešte niečo v blogu napísala. Tak dobre, Zámer sveta, nerozumiem ti teraz, ale výzva prijatá…

Ako postupovať, ak máte podozrenie, že lekári pochybili a váš blízky zomrel…

1. Ihneď si vyžiadajte kópiu zdravotnej dokumentácie. Žiadať ju choďte od riaditeľa nemocnice, respektíve ambulantného lekára – od všetkých, ktorí vášmu blízkemu poskytovali s prípadom súvisiacu zdravotnú starostlivosť. Vyžiadanie spravte s písomnou žiadosťou v ruke, kde okrem svojej adresy v hlavičke, adresáta napíšte, že žiadate o bezodkladné poskytnutie kópie zdravotnej dokumentácie.

V podateľni si dajte potvrdiť kópiu tejto žiadosti a odložte si ju. Pokojne sa v nemocnici posaďte a čakajte, nedajte sa odstaviť výhovorkami, že zajtra, lebo nemajú čas. Nie je dôvod, aby vám kópiu dokumentu nevydali v priebehu hodiny, pretože určite sa niekto nájde, kto ju prefotiť môže (ak v nemocnici práve nie je riaditeľ, určite ho niekto má zastupovať).

V prípade neochoty vydať vám dokumentáciu bezodkladne, volajte na ministerstvo zdravotníctva – sú to tiež ľudia platení z vašich daní, ste teda ich platiaci klient.

Dokumentáciu žiadajte slušne, aj keď ste rozrušení, nie je jasné kto – a či niekto vôbec – pochybil. Vám ide len o spravodlivosť, preukázanie pravdy.

2. Podajte ihneď podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – na internete nájdete kontakty, aj žiadosť, prostredníctvom ktorej podávate podnet.

3. Ihneď zároveň podajte trestné oznámenie – na spádovom, alebo aj na ktoromkoľvek inom oddelení polície, alebo na ktorejkoľvek prokuratúre v SR. Ak vám odmietnu prijať oznámenie, žiadajte písomné potvrdenie, že vaše trestné oznámenie prijať odmietajú. V prípade ich neochoty prijať vaše oznámenie, následne hneď volajte linku Ministerstva vnútra SR, alebo Ministerstva spravodlivosti SR, alebo Generálnu prokuratúru s tým, že podávate sťažnosť na postup dotyčného zamestnanca.

Nedajte sa klamať, že najskôr musí spraviť šetrenie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS SR). Je to klamstvo, ktoré vám kradne cenný čas. Na  jednej strane výsledok šetrenia ÚDZS SR vedie len ku pokute poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a pre účely súdneho konania nie je platné, potrebujete znalecké posudky.

Na strane druhej trvá šetrenie ÚDZS SR dlho, nemá stanovené lehoty na doriešenie prípadu.

Práve ak podáte ihneď trestné oznámenie, povedie to ku spracovaniu znaleckých posudkov pre účely trestného stíhania vyžiadaných vyšetrovateľom, t. j. pre vás bezplatne. Tieto posudky už pred súdom majú priekaznosť.

Trestné oznámenie podávajte voči neznámemu páchateľovi, nikoho neobviňujte, je povinnosť vyšetrovateľov preukázať vinu konkrétnemu páchateľovi, a nie vaša. Vyjadrujte sa „domnievam sa, myslím si, že“.

4. Ďalší postup – priebeh vyšetrovania polície vedie ku záveru, či niekto pochybil. Ak áno, postúpi vyšetrovateľ spis dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý vznesie obvinenie a postupuje vec k súdu. Súd stanoví termín prvého pojednávania – a potom sa obrňte trpezlivosťou na ceste za spravodlivosťou na slovenský spôsob.

Na Slovensku totiž štát chráni práva páchateľa, ale jeho obetí nie. V praxi to znamená, že páchateľ nemusí vypovedať, môže naťahovať čas prieťahmi, obeť sa nemá právo vyjadriť ku rozsudku o treste v trestnoprávnom konaní (vyjadruje sa len prokurátor a páchateľ), nemá aj ďalšie práva ako páchateľ. Páchateľ sa môže odvolávať aj na krajský súd, či na Najvyšší súd.

Nakoniec trest pre lekára – páchateľa aj pri preukázanom pochybení je smiešny, doteraz žiadny lekár na Slovensku nebol odsúdený na nepodmienečný trest.

Hoci súdy by mali podľa môjho názoru riešiť veci v rámci jediného trestnoprávneho konania, v jeho závere vyniesť aj rozsudok o odškodnení obetí, v záujme ochrany obetí pred zbytočnou retraumatizáciou, aj financií štátu a času súdov pri zdvojenom konaní vo veci, nebýva to na Slovensku tak.

Takže v ďalšom konaní si vymáhate odškodnenie od pracoviska, ktoré pochybilo. To na Slovensku znamená ďalšiu šarádu – pretože v slovenskom zdravotníctve, postavenom na takej vysokej etike, že všetci chcú mat platy ako na Západe, neviem o jedinom prípade, kde by zdravotník po chybe postupoval eticky a chybu priznal ospravedlnil sa a snažil sa obetiam stratu blízkeho uľahčiť, pomôcť v tej situácii. Iste, sú aj slušní lekári, odborníci, no v oblasti pochybení je ticho (žeby pred búrkou???!) Verili by ste, že nikto nevedie komplexnú evidenciu pochybení, aj s postupom po zistení pochybenia (t. j. či sa lekár a pracovisko zachovali slušne, alebo celé roky beží hra o čas). Túto smutnú vizitku nielen slovenského zdravotníctva, ale aj štátu a jeho prístupu ku obetiam pochybení lekárov, mám zdokumentovanú vyjadreniami všemožných inštitúcií, takže ich posúvam medzinárodným organizáciám. Len pre ich informovanosť aká je etika slovenských lekárov, lebo nepredpokladám, že ľudia bez morálky nejaké morálne ponaučenie sú schopní prijať (teraz hovorím o stavovských inštitúciách lekárov, ktoré v tomto chlieve mali už dávno spraviť poriadok).

5. Čo ešte musíte vedieť – ak chcete riešiť prípad pochybenia lekára, ktorý viedol ku smrti vášho blízkeho, pripravte sa na jedno – musíte sa správať neúnavne, nevzdať sa. Žiadne tiché a zúfalé nekonečné vyčkávanie. Ak sa vám neozve nejaký úrad do 30 dní, volajte im opakovane, aby vedeli, že vy sa nevzdáte a budete ich otravovať dovtedy, kým prípad nedoriešia. A hlavne im píšte – svoj podnet nazvite sťažnosť, pošlite ju doporučene, prípadne s elektronickým podpisom aj mailovo. Musia vám zaslať písomné vyjadrenie.

6. Všade si žiadajte kópie zápisnice, dajte si potvrdiť kópiu podania.

7. Kontaktujte médiá.

8. Musíte mať jasný cieľ, že chcete zistiť pravdu a dosiahnuť spravodlivosť. Nie je to jednoduché, a to nielen pre spôsob, akým Slovensko (ne)zaisťuje spravodlivosť pre obete pochybení lekárov, ale aj kvôli bolesti zo straty blízkeho a následnej retraumatizácii postupmi úradov i páchateľa, po ktorých máte chuť im napľuť do tváre. My sme sa napríklad dozvedeli, že páchateľka „len zmenila kvalitu života nášho syna, bol by na prístrojoch a žil by predsa“ – a máme žalovať lekárov v BB, ktorí ho odpojili od prístrojov.

9. Mnoho ľudí sa obáva, že nemá peniaze na právne zastupovanie. Nuž, obete podľa európskej legislatívy by mali mať právnu pomoc bezplatnú – aj keď ju tento štát v našej legislatíve oficiálne neprijal, európska smernica platí.

10. A vôbec sa nebojte, pretože ak podáte trestné oznámenie a to preukáže pochybenie, stačí vec medializovať, vhodní právnici sa vám ozvú sami s ponukou, že vás budú zastupovať.

11. To, na čo musíte nazbierať sily najviac, sú reakcie ľudí – niektorí od vás bočia, pretože nevedia ako reagovať, iní závidia – v jednom mojom blogu Ako sa obohatiť na svojom mŕtvom dieťati som o primitívoch na Slovensku písala.

Ach, áno, Hemingway…

Komu zazvonia do hrobu? Kto bude ďalší v rade pochybení lekárov u nás? Koľko detí ešte musí zomrieť, aby konečne prísne sankcie za pochybenia doviedli lekárov k uvedomeniu si, že poskytovať zdravotnú starostlivosť je ich práca, a že ju musia vykonávať odborne a kvalitne? Uverte, že kvalita ich služieb sa prudko zlepší, keď odúdia nepodmienečne a naozaj zavrú prvého lekára.

Mlčíme ľahostajne, kým sa zrazu niečo podobné nestane aj nášmu blízkemu a nám. Mali by sme byť jednotní, žiadajme zmenu, sprísnenie postihov pri pochybení lekára, veď ide o ľudské životy a požadujme aj vytvorenie linky pre obete pochybení lekárov, kde by ich nielen psychicky podporili, ale aj im odborne poradili v postupe.

Záverom…

Spomínate si na slová z románu, ktorého názov som v nadpise parafrázovala? Áno, je to Komu zvonia do hrobu od Hemingwaya a citát z neho –  „smrťou každého človeka je  ma menej, pretože som súčasť ľudstva. A preto sa ma nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvonia Tebe…“

Jasné, je to inšpiratívny román – Róbert Jordan, hlavný hrdina románu Komu zvonia do hrobu zomiera – nie samoúčelne, ale kvôli niečomu, v čo verí, čo pokladá za zmysluplné. Je podľa mňa dôležité mať pre čo žiť, aj pre čo zomrieť.

Elena              Predná Hora, 25.7.2017