Mráz svojim dychom striebri krajinu vôkol nás.
Kde sú tí, ktorých v srdci nesieme celý čas?
Odpoveď hľadám márne, vždy znovu, dokola…
Tak kde je nádej, viera – bola, či nebola?
Sneh ticho padá zhora, sadá nám do dlane
a my túžime tíško zašepkať vyznanie
o večnej láske v srdci,
závane spomienok…
Hej, od Všechsvätých zas uplynul ďalší rok.
V mrazivom dni tu vietor krajinou ženie sa.
A my zrak upierame kamsi na nebesá,
to vidieť chceme blízkych,
spočinúť v objatí,
zas vnímať ich hlas, blízkosť,…
Nie, čas ich nevráti.
Plamienok sviečok horí,
rovnaký v srdci planie,
s pokorou prosíme o Božie požehnanie
všetkým tým, ktorí cestou k večnosti kráčajú,
blažení sú, hoc nám tu tak veľmi chýbajú.
Sneh ticho padá zhora v podvečer mrazivý,
plamienok sviečok tichý spomienky oživí…
Elena Predná Hora, 29.10.2017
Celá debata | RSS tejto debaty