Dych dňa 10. – Zázračná trojica. . .

Sila človeka podľa mňa nespočíva v jeho svaloch, ani v jeho rozume, či v jeho sebaovládaní.  Je v tom, nakoľko sa u neho prejavuje ľudská zrelosť – t. j. „silné vlastnosti“ – pokora, úcta a vďačnosť. Sú nevšedné – nehrajú sa na výnimočnosť, čo v dnešnej dobe samých výnimočných a jedinečných je už vzácnosť. Možno preto, že sa spájajú s našou ozajstnou dospelosťou, ku ktorej sa nám tak ťažko ide. Sprevádzajú nás životom deň za dňom.

A tak dnes uvažujem o pokore, úcte a vďačnosti, o ich nevšednosti, aj o ich každodennosti…

 

Pokora, úcta a vďačnosť…  

Kedy vidíme v živote najviac? Na kolenách. Zdola.

Úprimne sa snažím ísť k pokore, úcte a vďačnosti. Postupne, krôčik po krôčiku, na kolenách. Nepotrebujem ich kvôli pocitu, že som silná – pomáhajú mi uvedomiť si moju slabosť. Niekedy mi to ide viac, inokedy menej – je to cesta na celý život. Začať ich vidieť, nechať ich do seba pomaly vrastať…

To je všetko.

 

Pokora…

Oblohou leteli oblaky, boli tak nízko. Hnali sa nad bratislavskou autobuskou s vetrom, ktorý divo rozkýval dopravné značky pri ceste, dokonca aj semafor, a rozmetával vzduchom drobné skalky, ktoré bolestivo pichali. Od rána som z tej predpovede orkánu bola v nepohode (zaviaznuť cestou z Blavy na Červenej Skale ani v lete počas dňa nie je nič príjemné, ale ísť potme, v zime  a v sprievode víchrice tých cca 10 km domov do hôr pešo s dvomi taškami a notebookom by bol skutočne neopakovateľný zážitok).

Toľko k orkánu, tomu šialenému vetru,  ktorý sa včera hnal Slovenskom.

Pravdu povediac – za šialenú som poobede na bratislavskej autobuske mohla skôr byť ja. Čakajúc na Regiojet do BB som sa v tom vetre vyzliekla do trička, naň som prehodila len obľúbenú červenú károvanú košeľu (ešte kovbojský klobúk mi chýbal, ale pokojne by som si ho dala, ja milujem trampský štýl oblečenia).

Vietor, môj starý kamarát, dáva mi pocit slobody a voľnosti – moc mi to jeho divoké pofukovanie včera pomohlo. Slzy mi viseli na vlásku, odkedy som ráno na facebooku videla meninovo (pani advokátka, pravdaže nehovorím kto mal meniny, len mi je z toho práve pred Všechsvätými dvojnásobne bolestne). Počas čakania na bus som volala s mojou najmladšou, Jazmínkou, správa o dopoludňajšej náhlej smrti mamy jej kamaráta, rovesníka a nášho suseda mnou otriasla. Myslela som na jej rodinu, teraz kvôli Maroškovej smrti neskutočne precíťujem straty iných. Stála som tam a vravela som si – „pokojne, dievča, slnko svieti, nebom plávajú oblaky, nie je koniec sveta“. Tak som nakoniec neplakala.

 

Úcta…

Cestou počasie besnelo, zažili sme ten orkán pri Nitre, aj neskutočné sneženie od Brezna. Huňaté vločky snehu bláznivo leteli v divom vetre, rýchlo pokrývali krajinu popri ceste. Potom u nás doma vločky snehu padali tak ticho a nežne, že by som sa pokojne bola šla poprechádzať tmou a len tak žasnúť. Napriek únave, hej – toto by pochopil asi málokto – som skrátka pochabo romantická duša.

Správy o orkáne priniesli neradostnú bilanciu škôd i úmrtí. Sily prírody boli rozpútané naplno. Jediné, čo môžeme robiť, je s úctou pred nimi skloniť hlavu.

 

Vďačnosť…

Fúkal včera popoludní bratislavskou autobuskou ten silný vietor. Ľudia sa naň sústredili. Ja nie – slnko svietilo, nastavovala som tvár jeho lúčom. Vtedy mi to došlo, čo nás také situácie učia…

 

Záverom…

Veď hej, ešte je čo povedať o téme. Ale čas rána pokročil, možno dopoviem večer…

 

Elena   Predná Hora, 30.10.2017

Aj tu 4. – Slobodný vysielač, je mi smutno. . .

16.06.2025

Počúvala som Slobodný vysielač rada od tých čias, ako sme tam opakovane boli my mamy detí mŕtvych v dôsledku závažného pochybenia lekárov. No teraz som sklamaná a smutná z relácie s advokátmi Černáka – lebo čakala by som skôr, že dajú hlas obetiam, pozostalým po desiatkach ním zavraždených. Podobne sklamaní sa ozývali poslucháči i počas relácie. [...]

I tu 11. – Kedy odpustiť. . .

16.06.2025

Kedysi dávno som si kreslila dom, taký ideálny, dlho som ho dotvárala a prerábala. S nádhernou záhradou a s predzáhradkou plnou kvetov, ktorou sa kľukatil chodník od vchodu a plot bol nízky. Dnes si opäť kreslím plán domu – záhrada aj pred záhrada sa nezmenili, no plot je vysoký. Namiesto malej romantickej drevenej bránky je pevná kovová brána. Nie je to o [...]

Aj tu 3. – Teraz zatočíme s tými petíciami, pán prezident. . .

10.06.2025

Pustili sa podaktorí do prezidenta, že vraj petíciu o protiruských sankciách odmieta, referendum nevyhlási. Kadejaké výhrady uviedol – a podľa mňa možno veru s viacerými z nich súhlasiť. Poriešim najskôr protiruské sankcie. V prvom rade súhlasím s prezidentovou výhradou, že samotný Úrad vlády posudzuje škodlivosť sankcií pre nás [...]

Peter Pellegrini

Prezident vyzval Šutaja Eštoka na prehodnotenie zmeny petičného práva

16.06.2025 19:44

Petícia o odmietnutí sankcií proti Rusku mala skoro tisíc takmer rovnakých hárkov, prípadne boli mená len poprehadzované a zrejme podpisované jedinou osobou.

evakuacia

Do Bratislavy dorazil prvý let z Blízkeho východu, evakuoval 73 ľudí. Slovák: Bola úľava vidieť naše lietadlo

16.06.2025 18:57, aktualizované: 20:10

„Obracajú sa na nás aj ďalšie štáty,“ uviedol k prípadným ďalším repatriačným letom Kaliňák.

Syria

Prvýkrát po 13 rokoch pristál v Sýrii let z členskej krajiny EÚ

16.06.2025 18:49

Podľa nepotvrdených informácií bude linka premávať štyrikrát týždenne.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,169
Celková čítanosť: 10490886x
Priemerná čítanosť článkov: 3310x

Kategórie

Archív