Dá sa nájsť iné slovo na to, k čomu by som v tomto štáte prizvala na pomoc jediného chlapa – Augiáša? Sotva. Takže dnes zasa raz o našom drahom štáte, jeho morálke a kadečom, čo by mal Augiáš vodou vymiesť a odplaviť hodne ďaleko. Alebo rovno navždy zatopiť. Veď sami uvidíme, či si po prečítaní tohto článku neodpľujete. No jasne, dnes tasím dračie pazúry […]

V skorom letnom predpoludní, prežiarenom žiarivými slnečnými lúčmi, sa vznášal ponad lúku krehký farebný motýľ. Zľahka poletoval z kvetu na kvet, podchvíľou na niektorý z nich zosadol, a po chvíli oddychu znovu letel ďalej. Vzduch voňal opojne sladko. Oblaky pokojne plávali nebom. Víla vážka sedela na slnkom prehriatom kameni pri šípovom kríku, a […]

A tak sa stalo už pomaly tradíciou v slovenskej spoločnosti, že „volíme menšie zo ziel“, namiesto aby sme volili dobrú verziu. A stalo sa už pomaly tradíciou aj v životoch nás samých, že pokladáme naše voľby za výber „jednej z mnohých možností“. Je život spoločnosti i nás samých o pochopení tej správnej cesty, alebo je to výber […]

Pár ďalších ostrých – a smutnú slovenskú skutočnosť odrážajúcich – slov o vládnom návrhu zákona o pomoci obetiam. Vyjadrila som sa o ňom ako o paškvile spravodlivosti, a veru to tak je. Na Slovensku sa oplatí viac byť páchateľom ako obeťou. Pozrieme sa preto v mojom dnešnom blogu i na ďalšie paškvily slovenskej legislatívy vo vzťahu ku obetiam. Ja […]

Dnes konečne poruším mlčanie o Paddockovi a jeho vyčínaní. Výsledná bilancia činu zatiaľ je 59 mŕtvych, 527 ranených a tisíce zúfalých ľudí, ktorí stratili jeho vinou svojich najbližších – to za sebou ten vrah zanechal. Vyšetrovatelia zúfalo analyzujú jeho osobnosť, životné prostredie, minulosť, aby našli známky rizika tam kdesi a aby pochopili to, čo […]

Ak v niečo veríme, posýpa nám táto viera život ako práškový cukor čerstvo upečený voňavý koláč. Ľudia prestali veriť, napísal na základe svojho výskumu kouč Vladimír Synek. O tom som už párkrát písala, pretože v živote potrebujeme veriť v niečo, alebo v niekoho. A tak dnes o viere v niečo, niekoho a seba, o jej prepojení s dôverou, aj práškovom cukre […]

Autobus sa hnal cestou z kopca postupne blednúcim ranným šerom. V rádiu znela moja obľúbená pieseň od Roxette, o nachádzaní srdca z kameňa. No, taká malá láskavosť Zámeru sveta, niečo ako „krásne ráno“… Ak niečo vidíme ako malé, nie je to ani zďaleka malé. A hej, ak niečo vidíme ako veľké, nie je to ani zďaleka také veľké – to je „paradox […]

Chladný vzduch jesenného rána sa zrážal v chumáčikoch hmly, bielobielej, nežne páperovej. Listy zlietali zo stromov ako sťahovaví vtáci, unikajúci pred zimou do teplej náruče zeme. Postupne sa ranným brieždením slnečné lúče šírili ponad obzor, žiarivo sa smejúc prichádzajúcemu dňu. Trblietavá rosa na steblách trávy, v hrejivej slnečnej záplave postupne […]

No, tak to máte v nadpise filozofický odkaz mojej včerajšej rozprávky od víly vážky, ak ste naň neprišli pri pozretí obrázku. Nič nemusí byť dokonalé, aby sme to videli ako krásne. A dnes v mojom blogu o tomto filozofickom odkaze. Svet je krásny, hoci nie je dokonalý… Ktože nám to teraz hádže farby ako v prehnanom Photoshope? Veď hej, jeseň […]

Nie, nedala som sa na dílerstvo bižutérie, ani šperkov. Takže superdrahé náramky nie sú zlaté, ani tie diamantmi vykladané. Ale ako keby boli, veď posúďte sami. O zrejme superdrahých náramkoch, ktoré na Slovensku v tejto chvíli máme, no asi si ich zaobstarať vy osobne nebudete túžiť – o takých náramkoch budem teraz hovoriť. Superdrahé […]