Pár ďalších ostrých – a smutnú slovenskú skutočnosť odrážajúcich – slov o vládnom návrhu zákona o pomoci obetiam. Vyjadrila som sa o ňom ako o paškvile spravodlivosti, a veru to tak je. Na Slovensku sa oplatí viac byť páchateľom ako obeťou. Pozrieme sa preto v mojom dnešnom blogu i na ďalšie paškvily slovenskej legislatívy vo vzťahu ku obetiam. Ja cielene používam slovo obeť, pretože bežne používaný termín poškodený by znamenal, že obete sú primerane odškodňované – čo je v tomto štáte klamstvo.
Nezabudnite na to, obete, ak sa stanete páchateľmi, konečne sa o vás a vaše práva začne tento štát starať.
A. Vládny návrh zákona o pomoci obetiam a moje výhrady…
1.
Ak by mala byť ochrana práv obetí účinná v zmysle vládneho návrhu zákona, mal by ochranu voviesť do reálnej praxe (napríklad neodovzdať poškodenému pred, v horšom prípade až po vypočutí „poučenie poškodeného“, ale reálne zaistiť odborníka zo zákonom navrhovanej agentúry na pomoc obetiam, aby poškodenému pred prvým výsluchom vysvetlil v podobe pre neho zrozumiteľnej (vzhľadom na jeho aktuálny stav, aj celkovú osobnostnú a intelektovú vybavenosť), na akú pomoc má nárok. A aj mu ju priamo reálne pomôže zaistiť, ak sa obeť rozhodne pomoc využiť.
Strčiť obeti do ruky akýkoľvek papier pred (alebo po) vypočutí nie je reálna pomoc štátu.
2.
Vládny návrh zákona neobsahuje dokonca ani len odkaz na to, že by podmienky alebo poskytovania pomoci určilo ministerstvo (vláda) vykonávacím predpisom.
Vládny návrh zákona sa v oblasti odškodnenia týka len obetí násilných a úmyselných trestných činov. Hoci neúmyselných trestných činov aj ich obetí je viac, ich následky bývajú pre obete často ťažšie. Slovenská republika týmto návrhom zákona veľkú skupinu obetí diskriminuje.
Vládny návrh zákona nerieši situáciu obetí, ktoré sa stali obeťami pred vznikom jeho účinnosti. Je potrebné uviesť v zákone rovnocenné postavenie pre všetky obete.
B. Kde je v slovenskej justícii logika?
1.
Vo vzťahu ku páchateľom vládne mnoho absurdných práv. Mňa potrestá tento štát, ak uverejním meno páchateľky, ktorá je právoplatne odsúdená za zavinenie smrti môjho dieťaťa. Vec je ukončená až na úrovni Najvyššieho súdu, ale ja nemám právo uverejniť, že moje dieťa nežije v dôsledku chyby konkrétne tej a tej lekárky.
Nech mi vysvetlia verejne tvorcovia slovenskej legislatívy, prečo podľa nich nesmiem uverejniť pravdivú informáciu o páchateľke, ak ide o právoplatne uzavretú vec?
Dokonca aj v rozsudkoch, ktoré uverejňuje ministerstvo, sú mená páchateľov anonymizované.
Pritom ale v zozname pojednávaní ten istý štát mená obvinených – teda osôb, u ktorých treba rešpektovať prezumpciu neviny, lebo o ich vine ešte nerozhodol právoplatne súd, takto:
https://www.specializovanytrestnysud.sk/?i=8
To akú má logiku, drahí tvorcovia tejto vydarenej legislatívy?
2.
Nerovnosť pred zákonom
Kým štátne inštitúcie vám majú právo odpovedať do najmenej 15 pracovných dní, často do 30, tak vy ako občan máte povinnosť odpovedať do 3 kalendárnych dní. Vyšetrovatelia zneužívajú voči obetiam túto skutočnosť, nám boli opakovane doručované písomnosti v piatok popoludní. Dokonca osobne.
3.
Vo vzťahu ku sudcom je legislatíva formálne dobre postavená, horšie je to s praxou. Veď posúďte sami, na základe zákona o sudcoch – a na základe reality, ktorú aj mnohí z vás dôverne poznáte.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20170701
Z môjho pohľadu je zaujímavá napríklad TRETIA ČASŤ – DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ, PRVÁ HLAVA – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI
Ods. (2) písm. e) svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Myslím, že sudca v našom prípade mal byť disciplinárne postihnutý za ten úplne prvý rozsudok. V trestnom stíhaní sudca vydal v našom prípade na prvý raz rozsudok, že pochybila nemocnica, a nie lekárka (a kto iný ako službukonajúca lekárka by tam zavinil smrť môjho dieťaťa – vrátnička, kuchárka, či upratovačka?). Prokurátor toto nezmyselné rozhodnutie ihneď napadol, Krajský súd v BB nezmyselný rozsudok zrušil a vrátil na Okresný súd, aby rozhodol vo veci nanovo. Poviete si, že o čo mi teda ide? O to, že nás svojim postupom ťažko retraumatizoval. Ten prvý rozsudok bol pred Vianocami – viete si predstaviť, aké to boli pre chybu sudcu pre nás hrozné Vianoce? Ja som mala vtedy pocit, že nielenže tento štát umožnil zaviniť smrť môjho dieťaťa nedostatočnou kontrolou kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale že navyše ani nechce spravodlivo doriešiť celý prípad. Bola som krajne zúfalá – pred tým, aby som sa vtedy zabila, ma držalo len rozhodnutie, že musím, musím, musím pre svojho syna vybojovať spravodlivosť.
K tomuto jednu malú hádanku – sťažnosť na sudcu dávate predsedovi súdu. Čo myslíte, komu dávate v Slovenskej republike sťažnosť na predsedu súdu?
4.
Sudcovi, ktorý v dôsledku úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie sudcu, stratil schopnosť vykonávať funkciu sudcu, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej mzdy.
Avšak ku obeti, ktorej život niekto rozbil na kúsky tým, že zavinil smrť jej dieťaťa, tento štát taký štedrý rozhodne nie je.
5.
A pozrime sa na spravodlivosť riešenia odškodnenia vo vzťahu ku obetiam.
Je pravdou, že každá obeť trestného činu si môže vymáhať náhradu škody v občianskoprávnom konaní za podmienky
– že sa podarí zistiť páchateľ,
– že bude páchateľ odsúdený,
– že má páchateľ príjem, majetok alebo inú hodnotu, z ktorej sa dá škoda vysporiadať.
Ak vás dokope na ulici výrastok, ktorý ujde a nepodarí sa ho vypátrať,
máte nárok na náhradu škody od štátu. Lebo sú splnené podmienky (úmyselný násilný trestný čin so škodou na zdraví, spoľahlivo zistené, že sa čin stal a že vám ním bolo ublížené na zdraví).
Ak vás na ulici dokope výrastok, ktorého sa podarí vypátrať, ale nie je trestne zodpovedný,
máte nárok na náhradu škody voči štátu. Lebo sú splnené podmienky (úmyselný násilný trestný čin so škodou na zdraví, spoľahlivo zistené, že sa čin stal a že vám ním bolo ublížené na zdraví).
Ak vás na ulici dokope výrastok, ktorého sa podarí vypátrať aj odsúdiť, ale je nemajetný a nepodarí sa vám od neho škodu vymôcť, máte nárok na náhradu škody voči štátu. Lebo sú splnené podmienky (úmyselný násilný trestný čin so škodou na zdraví, spoľahlivo zistené, že sa čin stal a že vám ním bolo ublížené na zdraví).
Ak vám zomrie príbuzný pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil, máte nárok na náhradu škody, ktorú vám uhradí poisťovňa zo „zákonnej poistky“. Ak vinník nehody poistený nebol, prechádza táto povinnosť na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.
Ak vám chybou lekárov zomrie príbuzný, nejde o násilný úmyselný trestný čin. Ak páchateľ nebude odsúdený, teda ak sa nepodarí preukázať vinu konkrétnej osobe, môžete sa domáhať odškodnenia len v civilnom konaní, ak máte pre takéto konane podklad o pochybení zdravotníckeho zariadenia (Úrad pre dohľad, znalecký posudok a pod.).
V prípade, že bude v trestnom konaní právoplatne odsúdený a súd nerozhodne o náhrade škody v trestnom konaní, odkáže vás na „civilný“ súd.
Dva prípady:
Lekár spôsobil škodu ako zamestnanec:
Ako osoba za škodu nezodpovedá, zodpovedá za neho nemocnica.
Tá by bola povinná uhradiť pacientovi bolestné a trvalé následky. Tieto nároky ale smrťou zanikajú, a príbuzní majú nárok len domáhať sa náhrady nákladov na pohreb a hrobové miesto, a nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla zásahom do ich osobnostných práv.
Kým bolestné a trvalé následky sú kryté poistením nemocnice, resp. poskytovateľa zdravotnej starostlivosti všeobecne, na nemajetkovú ujmu poistení obvykle nie sú.
Ak lekár spôsobil škodu ako „súkromný poskytovateľ“, poisťovňa za neho uhradí preukázanú škodu (bolestné, trvalé následky – viď vyššie, zanikajú smrťou), náklady na pohreb a hrobové miesto. Nemajetkovú ujmu pre pozostalých poisťovňa neuhradí.
– Ak je páchateľ nemajetný, je civilná žaloba na nemajetkovú ujmu proti nemu zbytočná. Pri nemajetnosti, po troch rokoch márneho exekučného konania sa exekúcia zastaví.
Páchateľ – nemocnica má tú drzosť, že sa nepoistí pre prípady zavinenej škody, hoci možno takú skutočnosť oprávnene očakávať – a uvádza to ako argument, že nie je poistená.
Štát zaviňuje súčasnou legislatívou retraumatizáciu obetí – IDE zo stranu štátu z môjho pohľadu O SYSTÉMOVÉ TÝRANIE OBETÍ, pretože nie je legislatívne zakotvená povinnosť sudcu rozhodnúť o odškodnení v rámci trestného konania, a obete sú odkazované na konanie občianskoprávne. Znamená to pre ne ďalšie roky márneho boja za spravodlivosť, pretože páchateľ sa bude odvolávať, vykrúcať a robiť všemožné prieťahy. Znamená to pre ne opätovné retraumatizovanie a dlhodobé devastovanie ich života, telesného aj duševného zdravia, pretože sa musia opakovane vracať do pripomínania si traumatizujúceho zážitku.
Podľa mňa štát by mal povinne zakotviť poistenie každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pre prípady jeho pochybenia. Tiež by mala byť obetiam priznaná suma, ktorá by ich život náležite pomohla napraviť potrebnou zmenou životnej situácie – napríklad presťahovať sa. Viete si predstaviť, ako sa vám v spomienkach vynára deň za dňom Váš syn, lebo vidíte hojdačku, kam ste s ním denne chodili, alebo lavičku v parku, kde ste s ním denne sedávali? Ibaže zmeniť to znamená zahodiť všetko, čo ste za roky vybudovali – byt, známe prostredie a ľudí, pracovnú kariéru. To všetko vám zničil niekto tým, že zavinil smrť vášho dieťaťa. Brať ohľad na finančnú situáciu páchateľa pri odškodnení obete za jeho čin je absurdné, prečo by následky za dopady jeho činu mali niesť obete – a nie on sám?
Lekárka, ktorá spôsobila smrť dieťaťa, si žije s luxusným dôchodkom akoby nič nezavinila. Nemocnica, ktorá by mala odškodnenie obetiam vyplatiť, sa vykrúca s poukazovaním na nedostatok peňazí (hoci obeť ich finančnú situáciu nijako nezavinila, navyše vyplácanie nenárokovateľných zložiek mzdy v čase, keď niekto neplatí povinné odvody štátu, pokladám za závažný trestný čin). Je skutočné hodné zamyslenia, že takéto porušenia zákona kompetentné orgány neriešia – a spokojne táto vláda oddlžuje aj neštátne nemocnice zasa raz z našich daní!!!).
Záverom…
Viete, ja si skutočne myslím, že kým niektorá z obetí pochybení lekárov nespraví niečo hlboko otriasajúce svedomím verejnosti – možno kým sa sama niekde verejne neupáli alebo niečo podobné – tak sa veci v náš prospech nepohnú. Dovtedy budú zomierať vinou zdravotníkov naše deti – a dovtedy budú ich zúfalí rodičia márne osamotene bojovať v štáte, ktorý im neposkytuje potrebnú pomoc na spravodlivé doriešenie veci.
Elena 10.10.2017
P.S.:
Toto sú výsledky zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujú slovenské nemocnice za naše vysoké zdravotné odvody. Ďalšie z radu detí, ktoré doplatili na nekvalitu zdravotnej starostlivosti. Ďalší z radu rodičov, ktorí nastupujú na bolestnú cestu za spravodlivosťou v mene svojich detí na Slovensku.
Počuli vôbec niektoré indivíduá, ktoré sú zamestnané v slovenskom zdravotníctve, o Hippokratovej prísahe?
Celá debata | RSS tejto debaty