Založ si blog

Niekedy 7. – Životné straty. ..

 

Môžeme si klamať a falošne sa utešovať, že nás sa to netýka, nám sa to predsa nikdy nestane, ak má niekto rakovinu. Veď nie každý ju dostane. Nie každému sa narodí postihnuté dieťa. Nie každému sa rodičia rozvedú. Nie každému sa stane manželka alkoholikom. Nie každého vyhodia z práce. Nie každému ukradnú auto. Nie každému dieťa vyletí z vysokej školy. Nie každému sa stane brat bezdomovcom. Nie každému zhorí dom. Nie každému …

Je mnoho takých vecí, ktoré sa stanú „nie každému“.

Ibaže je čosi, čo pozná dôverne v živote naozaj každý z nás. Straty. A práve o stratách budem hovoriť teraz.

 

Straty v našich životoch…

O stratách je celý náš život – niektoré zo strát sú menej dôležité, iné závažné. Stratiť môžeme kadečo – blízkeho, prácu, zdravie, dôveru iných, svoje ideály, sny, nádej… A hej, pravdaže, niektoré straty v skutočnosti nie sú stratami – stratou človeka, ktorý sa na partnerstvo či lásku len hrá – jednoznačne viac získavame ako strácame.

Niektoré straty sú reálne a viditeľnézomiera blízky človek, prichádzame o zdravie, strácame prácu. Iné straty sú neviditeľné, prichádzame o niečo pre nás významné ešte skôr, ako to máme – kde sú sny, ktoré sme stratili…

Niekedy žijeme po dlhý čas bez veľkých strát – vtedy tie menšie prehliadame, zvládame ich akosi samozrejmo, ako súčasť života. Potom prichádza „čas veľkých strát“, straty sa kopia. Akoby život povedal – „no a je čas na ďalšiu lekciu“.

Na straty sa môžeme pozrieť podrobnejšie. Môžeme si nakresliť svoju životnú krivku strát, a aj životnú krivku toho, čo sme v živote získali, čím sme prešli, na čo sme hrdí, a za čo sme vďační životu. Ak tie dve krivky potom prekryjeme, môžeme vidieť, ako nás straty posunuli –nielen niekam ďalej, ale hlavne niekam inam.

 

Naše straty a spoločnosť…

Spoločnosť sa tvári, akoby sme sa museli „pustiť straty“, aby sme sa posunuli ďalej. Ja si to nemyslím. Stretávame sa s tým, že „žiaľ“ sa onálepkuje ako „príliš dlhý“ a ten, kto smúti „tak dlho“ ako „prebývajúci v minulosti“ a „málo pozitívne mysliaci“. Presviedčajú nás, že všetko raz stratíme, a preto sa netreba na nič hlboko viazať.

Podľa mňa má spoločnosť strach čeliť smrti a čeliť bolesti, preto to unikajúce správanie, ktoré by najradšej povysávalo do poslednej smietky stopy po všetkom ťažkom do piatich minút. Žijeme prirýchlo, prirýchlo na zraniteľnosť, vnímavosť, silné putá – a smrť moderná spoločnosť zamkla do nemocníc, z ktorých by sme mali vykročiť ako pozostalí už s úsmevom na tvári.

 

Rozumieme stratám…?

Stratu zažíva v živote každý z nás. Odborníci hovoria, že najťažšou zo životných strát je strata vlastného dieťaťa. A ja tomu už dnes rozumiem…

Tieto slová boli začiatkom mojej záverečnej reči na minulom súdnom pojednávaní pred rozsudkom.

Poznám tú najťažšiu zo strát. Napriek tomu sa nebojím vytvárať silné putá, aj keď to znamená bolesť v prípade straty. Nebojím sa spomienok, sprevádzajú ma. Straty nás učia, už viem k akému poslaniu ma Zámer sveta smeruje – je to projekt obrovský a zmysluplný – no ja sa bez zaváhania vzdám všetkého, ak by tu bol môj syn.

 

Záverom…

Spomienky dnes víria v našich hlavách. Tie najkrajšie, čím všetkým nás naši blízki – na ktorých dnes spomíname – obohatili, zmenili náš život a nás samých, čo všetko sme sa vďaka nim naučili, čo sme spolu prežili…

Plamienok sviečky žiari, tak ako láska k nim v našich srdciach.

Blízki, ktorí zomreli, nikdy neodídu úplne, nesieme ich hlboko, hlboko, hlboko v našich srdciach. Sú navždy „členmi nášho klubu“…

Ľudia zomierajú, puto lásky s nimi zostáva – veď preto je Láska najsilnejšou silou vesmíru…

 

 

Elena  Predná Hora, 1.11.2017

Blýskanie na časy 1. – Gratulujem Američanom k nevydarenému obchodu

07.09.2024

Poviem vám, kadečo som si o Američanom myslela – ale predpokladala som, že aspoň biznis im nejako ide. No ale ukázalo sa, ako hlboko som sa mýlila. Sú totálne krepí – odkupujú Seditu na Slovensku. To si nerobili prieskum slovenského trhu pred zrealizovaním toho ich biznis nápadu? Zrejme nie. Lebo inak by zistili, že vonkoncom nielen ja, ale aj kopa ďalších [...]

V mlčaní 11. – Vem si prášky na hlavu, Máňo. . .

07.09.2024

Unavene som sa večer plížila schodmi po celodennom upratovaní pivnice. Nečakala som, že ma niekto rozosmeje. A vidíte – Máňo. Teda Maniak, ako sa označuje. Už to samo osebe by bol dobrý dôvod na pár elektrošokov pre neho. A to bezbrehé táranie, ktoré údajne vyprodukoval médiám, by malo vydať aspon na ročnú psychiatrickú liečbu na uzavretom oddelení, predpokladám. [...]

V mlčaní 10. – Smrť psychológa. . .

06.09.2024

Smrť psychológa Radima Ptáčka rozvírila diskusie. Mňa v prvom rade zaujalo, že pani, ktorej sa s niečím zdôveroval a ona to po jeho smrti vyvesila na sociálne siete, sa označuje ako jeho kamarátka. Moja definícia kamarátstva je teda o dosť iná – a ak sa mi s niečím zdôveríte, nevykvačujem to po sociálnych sieťach. Médiá spustili viac či menej nevydarené [...]

Svoboda

Zástupca náčelníka OS SR: Armáda má pripravené vrtuľníky Black Hawk, sú schopné zachraňovať ľudí zo striech

13.09.2024 16:45

Ozbrojené sily SR nasadzujú vojakov i vrtuľníky v oblastiach, kde hrozia povodne

parlament, simecka

Generálna prokuratúra: Dôvody na rozpustenie PS neexistujú

13.09.2024 15:39

Viacerí sympatizanti koalície začali po májovom útoku na predsedu vlády Roberta Fica požadovať rozpustenie Progresívneho Slovenska.

pavol gašpar

SIS: Národné bezpečnostné analytické centrum je v čiastočnej pohotovosti

13.09.2024 15:08

Polícia v piatok informovala, že pokračuje v prijatých bezpečnostných opatreniach v súvislosti s výhražnými správami.

Trnava streľba, nákupné centrum, prestrelené okno, sklo

Polícia obvinila dvoch mužov v súvislosti s nočnou streľbou v Trnave

13.09.2024 14:43

Viaceré osoby si mali v nedeľu večer, po skončení filmového predstavenia, navzájom "vybavovať účty".

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,954
Celková čítanosť: 9435584x
Priemerná čítanosť článkov: 3194x

Kategórie

Archív