Ministerstvo spravodlivosti SR konečne spravilo jeden malý krok dobrým smerom. O tom, aký je to krok, aj o kadečom ďalšom, čo s tým súvisí v tejto spoločnosti, vám poviem v dnešnom blogu, ako som to sľúbila v Natvrdo 10.
Krok…
Konečne, konečne, konečne. Mení sa zákon o znalcoch – v prípade ich pochybenia alebo prieťahov sa zavádza informačná povinnosť pre súdy, orgány činné v trestnom konaní a ďalšie orgány verejnej moci. Zavedenie tejto povinnosti umožní Ministerstvu spravodlivosti SR pri pochybení znalca účinne konať. Takže boj za zlepšenie situácie pre obete pochybení lekárov na Slovensku má prvý malý výsledok (lebo zákon o pomoci obetiam v tejto podobe za úspech nepokladám).
Keď som v roku 2014 tento boj začínala, situácia z hľadiska kontroly znaleckej činnosti v SR bola naozaj zúfalá.
Vyzvala som vtedy znalcov a ďalších odborníkov v justícii, aby sa podieľali na zmene neúnosného stavu vecí.
Ešte i teraz je to bordel, nie je to žiadne rázne upratanie, ale aspoň trochu sa veci pohli. Rozumiete tomu, prečo ma to tak potešilo? Nechcem, aby ďalší rodičia, ktorí v dôsledku chyb lekárov prídu o dieťa, zažívali podobné utrpenie, ako som musela zažívať ja. Preto kopem za nich.
Ťažko pochopíte, čo zažívajú obete pochybení lekárov na Slovensku – ak ste nezažili niečo podobné. Znalecký posudok je prvý krok, aby ste vôbec mohli povedať, že niekto zavinil smrť vášho blízkeho. Dovtedy musíte mlčať. Kopíte v sebe hnev na nespravodlivý prístup spoločnosti, pretože je to krok, na ktorý musíte čakať dlhé mesiace – s bolesťou v srdci zo straty milovaného dieťaťa. Niekto vám ublížil – a vy sa nemôžete brániť. Rozbije to celý váš doterajší život, aj všetky vaše plány do budúcnosti. Je to neskutočne bolestné v situácii, keď vidíte, ako si páchateľka spokojne žije, to vy a vaša rodina nesiete dôsledky jej činu. A viete, že ich budete niesť doživotne. Vy, vaše deti – a nie páchateľka.
Pretože páchateľka má ľudské práva, na ňu berie štát po celý čas ohľad…
Takže lekárka môže pracovať ďalej po závažnom pochybení, ktorým zavinila smrť vášho dieťaťa – až do času, kým nie je právoplatne odsúdená. Viete si predstaviť, že by okradol úradník v banke banku, a pracoval by tam ďalej s peniazmi, až kým rozsudok nad ním nie je právoplatný? No to by som chcela vidieť. Alebo hasič, ktorý by podpálil dom – tiež by spokojne s kolegami hasičmi mohol vybiehať ku haseniu požiarov?
V prípade smrti môjho jediného syna lekárka spokojne pracovala ešte dlhý čas, jej život jej vlastné pochybenie nijako nenarušilo. Pracovala ďalej v tej istej nemocnici, a na tom istom mieste po dlhý čas – asi dva a pol roka po tom, ako svojim závažným pochybením spôsobila smrť môjho syna. Ako by ste sa cítili na mojom mieste vy?
Aj keď ÚDZS SR dal posudok o jej závažnom pochybení, aj všetky znalecké posudky dali znalci vyšetrovateľovi, a všetky tie posudky potvrdzovali jej pochybenie, aj po postúpení veci vyšetrovateľom prokurátorovi, aj v čase, kedy už bola obžalovaná prokurátorom, aj počas súdnych konaní – stále mohla lekárka, ktorá zavinila smrť môjho jediného syna, pracovať ďalej. Keďže si nepriznala pochybenie, postupovala by zrejme v ďalších podobných prípadoch rovnako, a mohla by svojou neodbornosťou zaviniť smrť ďalšieho dieťaťa. Nad týmto sa zamyslite všetci, ktorí volíte kadejakých lumpov, ktorí naše zdravotné odvody berú ako finančné prilepšenie pre seba i svojich kamarátov, a namiesto zaistenia bezpečných zákonov pre vaše deti neprimerane ochraňujú lekárov.
Lebo podľa mňa po potvrdení pochybenia zo strany ÚDZS SR by lekár nemal až do rozsudku vykonávať lekársku prax. Mal by dostať v tej dobe len sociálnu dávku ako pri PN. Tým by bol motivovaný na rýchle riešenie veci, možno aj na zmenu správania voči obetiam svojho činu. Odstránili by sa tak prieťahy v konaní. Lebo na Slovensku sa právoplatnosť rozsudku dá naťahovať, aj keď už je rozsudok, možno odkladať pojednávania z kadejakých dôvodov, odvolávať sa dookola.
Rovnako nemocnica, v ktorej ku pochybeniu došlo, by mala do uzavretia veci mať štátny odborný dohľad – nevyhnutný je v situácii, že sa nemocnica napriek znaleckým posudkom vykrúca z pochybenia, t. j. nerozumie odborne, v čom spravili chybu. A pokiaľ by v čase riešenia veci došlo v tej istej nemocnici ku ďalšiemu preukázanému pochybeniu, tak by sa malo okamžite vymeniť vedenie nemocnice, lebo nejde o jednorazovú chybu. Tým by boli aj nemocnice motivované dohodnúť sa s obeťami, takže by sa skrátili súdne spory, a pribudlo by miesto nich mimosúdnych dohôd.
Obete pochybení lekárov sa dlhodobo nemôžu vyrovnať so situáciou, sú prístupom štátu stále retraumatizované. Je to systémové týranie obetí lekárskych pochybení, čo tento štát realizuje. Smrť nášho syna tento štát nedoriešil odškodnením už piaty rok – sme tým dookola traumatizovaní, lebo tento štát nedokáže efektívne konať – čo by znamenalo, že súd je povinný v trestnom konaní rozhodnúť i o odškodnení obetí. Mám pred sebou upísaný víkend, aby som doriešila veci, ktoré chcem ešte posunúť. Nebudem už strácať čas a čakať na doriešenie veci na Slovensku, proti Slovenskej republike podám žalobu ihneď.
Napriek mojim opakovaným písomným upozorneniam štát pre obete pochybení lekárov dodnes reálne opatrenia nekoná. Poviem to natvrdo – Ficovi na vašich deťoch nezáleží.
Fico nechráni vaše deti…
Premiérovi som doteraz napísala dva otvorené listy. Ten druhý z nich je i na blogu.
(pre pripomenutie – http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/08/08/druhy-otvoreny-list-premierovi/)
Správne tušíte – čaká ho môj tretí, posledný otvorený list Ale nedostane ho dnes, ani zajtra. Dovtedy ešte pretečie trochu vody…
Elena Predná Hora, 18.11.2017
Celá debata | RSS tejto debaty