otvorene

Čo nám pripomína viac čas radostnosti detstva ako Ježiško,  ktorý nás s láskavým  úsmevom obdaruje hŕbou darčekov? Vianočný stromček, pieseň Tichá noc, alebo kapustnica?

Práve o tom práve teraz…

Duša Vianoc…

Čo milujete na Vianociach najviac?

Celkovú atmosféru? Jedlo a oddych? Vianočné tradície, zvyky?  Stretnutie rodiny? Darčeky? Alebo niečo úplne iné?

Ja na Vianociach milujem hlboký pocit nádeje. Neviem prečo, ale vtedy ju naozaj cítim. A verím, že je láska, a dobro, a zázraky sa dejú… Skutočne tomu vtedy verím.

A ešte na Vianociach milujem svetielka – fúha, na stromoch, na budovách, všade, moc sa mi to páči. Ja som svetielkový typ, pokojne by som mala svetielka namotané na garníži, na okne, alebo kdekoľvek na nábytku v spálni,  spokojne by som ich rozsvecovala každý večer po celý rok.

Zdá sa vám to pochabé? Nuž áno, naozaj milujem  romantické, hrové a rozprávkové veci…  Ale zasa, pripomeniem vám Nietscheho, ktorý povedal, že sa mýlime, ak si myslíme, že sa hra a rozprávka spája iba s detstvom. Chceli by sme vari niekedy v živote byť bez nich? Buďte úprimní, neveríte ani trochu na rozprávky ako veľkí? Myslím, že v každom z nás čosi v srdci volá za rozprávkou, a je v nás kus dieťaťa, ktoré sa dokáže radostne hrať, či bláznivo pochabieť…

Sedem minút po polnoci…

Nie, nebudem hore tak dlho. Ale to je názov jednej z mojich dvoch knižiek, ktoré som vianočne dostala. Už som pred časom tento príbeh v mojom blogu spomenula. A som rada, že knihu mám.

Zahráme sa koincidenčne? Otvorím teraz knihu náhodne, ukážem prstom, a dám citát. „Najväčšmi sa bojíš svojej pravdy. Tej, ktorú skrývaš…“

No hrajte sa potom s koincidenciami. Tak to je moc pravdivý výrok. Ale to rozhodne nie je vianočná téma.

Zázrak Vianoc, ktože by ho už nemal rád?

Ja teda moc a moc – v detských časoch, kedy som vianočné zázraky čakala, aj v dospelosti, kedy som zázraky chystala. Že či ich občas čakávam i v dospelosti? Hm, neviem, možno aj áno. Vyčkávam a vyzerám.

A dnes – predstavte si, my dnes taký malý zázrak v bytovke máme. Za dverami každého z bytov sme mali dnes večer taštičku s darčekmi – obrázok Prednej Hory, aj magnetky a vianočnými motívmi. To bolo krásne prekvapenie. No kto iný by takto ozázračnil bytovku ako náš sused Janko? Týmto ho zdravím.

Záverom…

Na Vianoce sme každý rok vyrábali s dievčatami pozdravy multimediálne – powerpointy s hudbou, rozosielali sme ich. Prestali sme s tým po Maroškovej smrti. Ja som tam vytvorila zakaždým nejakú básničku, tak tú moju poslednú powerpointovskú, z roku 2013, sem teraz pre vás dám. Hej, stále si ju pamätám…

Čas Vianoc prichádza,

pokoja tejto Zemi posolstvo prináša.

A nech je velebený ten, kto ho oživil,

poskytol svetu dar láske a nádeji nastaviť opäť tvár,

pozdvihnúť ľudskosťou svoj človečenský čas.

Hej, sviatky vianočné po roku sú tu zas…

Krásne a pokojné sviatky vám všetkým želám…

Elena          Predná Hora, 24.12.2017