otvorene

Bývalý premiér Fico sa predvčerom vyjadril ku výroku poslanca Baránika o sudkyni Pružinec Erenovej.

Dnes o tom výroku a kadečom, čo s čím súvisí. A pravdaže aj o sudcoch a slovenskej spoločnosti.

Inkriminovaný výrok…

Poslanec Baránik sa údajne vyjadril, že sudkyňa je ťažká prieťahárka, že rozhoduje veci tým najotrasnejším spôsobom, že je členkou justičnej mafie a tá spôsobuje, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť spravodlivosť…

Pani sudkyňa ho zažalovala o odškodnenie v sume 200 000 eur.

Tak si celú story pekne rozoberme.

Stíhať Baránika za výrok v pléne NR SR?

Nie, ani mne sa nepáči, ak sme urážaní, či osočovaní – a nemôžeme sa brániť. Potom ale stíhajme aj  všetkých poslancov a politikov za všetky výroky, po ktorých občanom vstávajú vlasy dupkom.

Ja osobne by som začala bývalým premiérom Dzurindom, ktorý ako som spomenula nedávno mojom blogu údajne v mediálnom vystúpení v Česku vyzýval k použitiu „hard core“ proti Rusku. Čo iné, ako vojnové štvanie, navyše vo verzii „s cudzou mocnosťou“, t. j. s možnou basou až na doživotie. Čudujem sa, že to nenahlásil nikto zo serverov, ktoré o tom priniesli správu, pretože – pripomínam paragrafom menej znalým čitateľom – ide o možný trestný čin so sadzbou, ktorá určuje v našej legislatíve každému z nás povinnosť nahlásiť podozrenie orgánom činným v trestnom konaní, inak sa sám vystavuje stíhaniu za trestný čin spolupáchateľstva.

Nejdem vyratúvať všetky výroky, za ktoré by poslanci mali byť stíhaní, žalovaní a odsúdení.

Veď všetci vieme…

Neviem sa vyjadriť ku podstate problému…

Odbornú spôsobilosť pani sudkyne asi najlepšie odhalia rozsudky, ktoré sú jej vizitkou. S tými skutočne nie som oboznámená – v tomto smere pravdu vedia legislatívci.

Ale zato som oboznámená dôverne s pocitom, že ako obeť – moje dieťa zomrelo preukázane chybou lekárky, právoplatne odsúdenej na úrovni NS SR – zažívam prieťahy v súdnom konaní. Od zatiaľ posledného pojednávania v spore o odškodnenie s nemocnicou uplynul bezmála rok. A nie som jediná s podobnou skúsenosťou nekonečnej cesty ku spravodlivosti v slovenskom súdnictve, mnohé obete pochybení lekárov zápasia o spravodlivosť po celé roky, podobne i ľudia v iných kauzách. Moc súcitím s nevinnými obeťami mafiánskych vrážd – 19 rokov putovať za spravodlivosťou???!!

Som empatik, preberám bolesť iných. Je mi až fyzicky zle, keď vidím v televízii správy o procesoch, kde obete sú ako tiene a kôpky bolesti v dôsledku rokov utrpenia pre jatrené rany – zato páchatelia, kriminálnici prichádzajú na súd vypasení, vysmiati, dobre sa predsa staráme o ich ľudské práva. Kladiem si v takých chvíľach otázku, ako sme mohli tak nesprávne odbočiť na ceste ku spravodlivosti v spoločnosti. Ako sa mohol systém, ktorý bol pôvodne určený na nastolenie spravodlivosti zvrhnúť na niečo také, čo prezentuje dnes. To sú chvíle, keď spomínam na staré zlaté chvíle Divokého Západu, či na stredoveké šibenice na krížnych cestách. Dobro a zlo bolo jasne pomenované, spravodlivosť dosahovaná rýchlo a účinne, dnes je zlo niekedy nepotrestané, nosí biely golierik a škerí sa v zóne celebrít.

Dôvera verejnosti v spravodlivý a právny štát, súdnictvo a  spravodlivosť…

Viem, sudcovia to nemajú ľahké. Musí to byť predsa skutočne ťažké zastupovať niečo, čoho v tomto štáte niet.

Ja osobne som už kedysi napísala, že by som spravila radikálnu úpravu – premenovala by som Ministerstvo spravodlivosti, aby sme si konečne všetci uvedomili, že žiadnu spravodlivosť nezaisťuje ani nereprezentuje. Dokonca sa o ňu ani nesnaží – po celé roky poukazovania na problém nerovného postavenia obete voči páchateľovi v trestnom aj súdnom konaní sa zmohlo MS SR prednedávnom zaslať mi všeobecný ničnehovoriaci list, že raz keď otvoria Trestný zákon, by sa tomu mohli venovať…

Reálny stav ale vedie k tomu, že podľa výskumov je dôvera slovenskej verejnosti ku justícii veľmi nízka. Obávam sa, či ju vôbec ešte možno akýmkoľvek vyjadrením poslanca Baránika znížiť.

Nie, ani mne sa nepáči, ak sme urážaní, či osočovaní – a nemôžeme sa brániť…

Mám s tým skúsenosť – právoplatne odsúdená páchateľka (ako intervenientka v spore o odškodnenie s nemocnicou) mi ubližuje „len neverejne“ – jej vyjadrenia o mojom dieťati pokladám za sekundárne traumatizujúce – a keďže ma štát účinne voči takému správaniu páchateľky účinne nebráni, tak je to podľa mňa i systémové týranie.

Som úprimne rada, že máme takú spravodlivú sudkyňu, ktorá nepochybne začne zmenu v justícii – aby sa i naše postavenie obetí zmenilo. Nechce snáď spravodlivosť len pre sama pre seba, však???!!

Takže čakám odborný podnet v záujme spravodlivosti ministrovi spravodlivosti, aby sa veci pohli…

Odškodnenie 200 000 za ujmu…

Poslanec Baránik povedal jeden krátky výrok. Jeho pravdivosť je otázna – a ak pani sudkyňa výrok nepokladá za pravdivý, nenarušilo toto ublíženie jej sebaúctu, t. j. jej trauma zjavne nie je celoživotná. Profesiu bude ďalej vykonávať. Spravodlivosti sa bude dovolávať pár mesiacov, možno ani to nie. Pani sudkyňa môže vypisovať, ako jej ublížil poslanec Baránik, hoci ešte ani nie je právoplatne odsúdený. Pani sudkyňa za ujmu požaduje odškodnenie 200 000 eur.

Lekári preukázane zavinili smrť môjho jediného syna i ďalších detí, ktorých mamy spolu so mnou napísali otvorený list premiérovi. Naše deti sú nespochybniteľne mŕtve, naša trauma je celoživotná. Náš život už nebude nikdy taký, ako bol, nikto nám nevráti milované deti. Ja meno právoplatne odsúdenej páchateľky nesmiem verejne uviesť. Na ceste za spravodlivosťou sme vystavení dlhoročnej sekundárnej traumatizácii i systémovému týraniu, stálemu jatreniu rán, diskriminácii v právach v porovnaní s páchateľom.  Smrť vlastného dieťaťa je najťažšia zo všetkých životných strát. Koľkonásobne vyššiu sumu by sme mali za našu ujmu v porovnaní s pani sudkyňou dostať?

Záverom…

Ak bývalý premiér Fico uviedol, že týmto výrokom znižuje poslanec Baránik dôveru ľudí v súdy, tak ho poopravím – dôveru v súdnictvo znižujú samotní sudcovia tým, čo ľudia na ceste za spravodlivosťou v tomto štáte zažívajú…

Niet na svete poslanca, ktorý by svojim vyjadrením znížil moju dôveru v slovenské  súdy a spravodlivosť, keby som nejakú na základe skúseností mohla mať…

Hej, je fajn, chcieť spravodlivosť pre sudkyňu. Len pripomínam, že práve bývalému premiérovi Ficovi som zaslala ja osobne ako matka dieťaťa mŕtveho vinou lekárov dva otvorené listy – a jeho podpory v záujme spravodlivosti som sa nedočkala…

Elena  Predná Hora, 5.7.2018