Neprezradím vám žiadne tajomstvo, keď poviem, že všetci zomierame. Ide ale o to, kde a ako. Porozprávajme sa dnes práve o tom.
Všetci zomierame…
Raz, pravdaže, niekto skôr a niekto neskôr, ale každý určite. Ani americký multimiliardár s deviatimi transplantáciami sŕdc nedokázal oklamať smrť.
Kedysi som robievala v skupine, ktorú som pravidelne viedla, jednu tému práve na tému Ako zomriem. Nie, nebol to Klub samovrahov, téma smerovala k určitému konkrétnemu poznaniu. Hovorili sme o tom, kde a ako by sme chceli zomierať – väčšina účastníkov si predstavovala, že by chceli zomierať na posteli doma, obklopení svojimi blízkymi, ich láskou a starostlivosťou. A tak sme prišli k poznaniu, že na tom potrebujeme pracovať počas života. Teraz, správať sa voči svojim blízkym tak, že by raz chceli pri tej našej posteli s láskou a úctou stáť.
Ak by ste úprimne sami sebe položili otázku, kde by ste chceli zomierať – málokto by povedal, že v nemocnici, alebo v domove sociálnych služieb. Prípad Iris by mal pre nás byť mementom, a nie je zrejme ojedinelý. Nemali by sme sa mlčky prizerať, každý z nás je spoluzodpovedný. Ja som včera zaslala všetkým kompetentným inštitúciám podnet na preverenie ďalšieho zariadenia, ktorý podľa dostupných údajov prevádzkovali tí istí „odborníci“, o ktorom som písala v blogu
http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/07/13/pribehy-11-iris-a-spina-ktora-sa-vyvalila/
Čo im to robíme, doparoma, čo im to robíme????!!!
Naši blízki zomierajú v nemocniciach či v domovoch sociálnych služieb. Niekedy mi je naozaj zle, až fyzicky zle z toho, čo tam v závere svojho života zažívajú. Nie, dôstojné zomieranie si skutočne predstavujem inak. Prehliadame to, mlčíme o tom. Dokedy???!!
Hej, hej, hovorme o tom nahlas, a verejne.
Myslím, že práve v čase avízovania „veľkých zmien v slovenských nemocniciach“ je potrebné hovoriť o systémovom riešení aj tejto problematiky. Ak sa hovorí o posilnení domácej starostlivosti, pretože sa znížia počty lôžok v nemocniciach, potom je potrebné namiesto budovania ďalších na starostlivosť predražených hospicov a domovov sociálnych služieb spojiť to radšej s adekvátnym znížením odchodového dôchodkového veku žien. Práve ony sa totiž starali v minulosti o starnúcich či chorých členov rodiny. Myslím si preto, že je potrebné primerane znížiť pre ne – zároveň s týmito zdravotníckymi zmenami – platný dôchodkový odchodový vek v súčasnosti z cca 63 rokov úmerne počtu dobre vychovaných detí na najviac 60 rokov. Spôsob zníženia som opísala nedávno v blogu
http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/07/04/pribehy-4-velke-klamstva-o-malych-dochodkoch/
Preto je potrebné rozbehnúť otvorenú celospoločenskú diskusiu o tom všetkom. Lebo starostlivosť o starnúceho či chorého člena rodiny by zodpovedne sa starajúcu rodinu nemala invalidizovať, finančne zruinovať, aby sa museli doprosovať v médiách o peniaze na potrebné pomôcky či liečbu od ľudí a žili v biede. Podľa mňa treba otvorene hovoriť aj o zameraní solidárneho systému, ktorý by mal podporiť zodpovedne konajúcich ľudí v ťažkých životných situáciách – a nie tých nezodpovedných v tom, aby konali znovu a znovu nezodpovedne, lebo je to pohodlné.
A zo zomierania by sme mali spraviť rituál, dôstojný, láskyplný.
Kam sme to dotiahli?
Naša vyspelá spoločnosť smeruje k čoraz väčším absurdnostiam – žeby sme sa inšpirovali do budúcna Japonskom, kde roboty nahrádzajú v domovoch sociálnych služieb ľudí?
A kňazov pri pohreboch. Môžu nám poslať sms, že náš blízky je pochovaný. Alebo chcete mms?
Záverom…
Je pohodlné mlčať a len sa dívať…
Elena Predná Hora, 17.7.2018
P.S.:
Na ceste tiene natiahli stopu,
večera časy na dvere klopú,
krajom tíš vládne, všade sa vkráda,
postupne noci zas nastáva vláda…
zďaleka kvílivo zavyjú vlci,
tma všade vôkol nás, tma v našom srdci,
temnotou kráčať? hnať sa ňou niekam?
pýtam sa ticho a masku zvliekam,
svitania lúče privolať chcem,
zas vidieť cestu, uzdraviť zem,
dobrom a nádejou rozžiariť svet,
bez lásky a odvahy nádeje niet,
hovorme nahlas o čom sa mlčí,
nech viera v zmenu v srdciach nám blčí,
v skutočný život a hodnoty pravé,
nech máme svetlo v srdciach – i v hlave…
Tu basen nadeje si pisala Ty? ...
Celá debata | RSS tejto debaty