otvorene

Včera som trochu videla Nitru, dnes Sereď (akurát tak Lidl) – a nakoniec konečne aj Šamorín. Len tak letmo tiež, pravdaže – na Infovojne sme tam dopoludnia tri hodiny tri mamy rozprávali príbehy našich detí – a bolo to hodne ťažké.  Plakali sme pri tých výpovediach ostatných, všetky tie detaily sme jedna o druhej ani nepoznali – je to príliš zraňujúce počúvať. A nie to ešte niečo také žiť. A hej, uvedomila som si, že náš plač v tej situácii je len normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.

Myslím si, že to nebol márny krok, lebo si mnohí ľudia uvedomili, že je to náš spoločný boj – a že ak naozaj nechceme hovoriť o slovenskom zdravotníctve ako o POHREBNÍCTVE (ako to výstižne nazval dnes v telefonickej diskusii na Infovojne jeden poslucháč), tak potrebujeme zjednotiť sily.

Iste, sú aj slušní zdravotníci, ktorí sú dobrými odborníkmi a ľuďmi, a tí by sa mali pridať k nám, lebo riešiť čestným spôsobom prípady pochybení musí byť náš spoločný záujem. Pretože tak ako potrebujú pacienti zdravotníkov, potrebujú aj zdravotníci pacientov.

Ide tu o systémový bordel, ktorý sa týka podľa môjho názoru viacerých oblastí, medzi ne patrí:

• podmienky pre zdravotníkov – zastaralé či chýbajúce vybavenie, personálne poddimenzovanie,

mali by byť aj lepšie platy, ale motivačne pre tých kvalitných zdravotníkov – nie plošne, ale na základe systematického monitoringu, napríklad na základe každodenného hodnotenia pacientov zo služby zdravotníka,

• príprava zdravotníkov na postup pri chybe – nože, zdravotníci, kto z vás sa dozvedel v rámci štúdia, ako by mal v prípade svojej chyby postupovať? Ktorá fakulta pripravuje zdravotníkov na situáciu, že môžu spraviť chybu a ako by sa potom mali čestne zachovať? A kto v praxi bol vyzvaný Komorou lekárov na čestný postup pri chybe – však by mala dbať na etiku lekárov? A čo etický kódex profesie – spomína sa v ňom, že pri chybe by sa mal správať čestne?
• výkon štátnych inštitúcií pri riešení pochybení– zdĺhavosť konania  pri potvrdení pochybenia – znalecké posudky v prípravnom konaní, stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, správanie vyšetrovateľov v prípravných konaniach,
• legislatíva v riešení lekárskych pochybení – nerovnocennosť práv obete oproti právam páchateľov v prípravnom konaní, aj voči obetiam násilných trestných činov však ja rada pôjdem s expertmi Ministerstva spravodlivosti do verejnej živej diskusie, nech mi v nej vysvetlia, aký rozdiel vidia medzi dieťaťom mŕtvym kvôli násilnému trestnému činu a dieťaťom mŕtvym vinou lekára – výsledok je rovnaký, deti sú rovnako mŕtve, len prístup štátu je nerovnaký,
• porušovanie medzinárodných zmlúv, parafovaných zo strany SR – ohľadne chýbajúcej zvýšenej ochrany detí a ľudí s postihnutím pri nedbanlivostných trestných činoch – obraciam sa na Výbor na ochranu ľudských práv s podnetom vo veci,

lebo buď SR porušila práva môjho dieťaťa, alebo porušuje práva všetkých detí,

• postoje časti verejnosti – namiesto uvedomenia si zranenosti obetí a podpory ich ďalšia traumatizácia neadekvátnym postojom. Dnes sme sa stretli našťastie len s múdrymi a láskavými reakciami, neviem ako by sme zniesli nejakú primitívnu reakciu, zrejme by sme niektorá vyleteli.

Systémová chyba je, ak síce jednotlivec spraví chybu, no štát nekoná účinne na jej nápravu a účinné postihnutie toho jednotlivca,  nemá prostriedky na systémové riešenie problému.

Je to nekvalita prístupu štátu ku obetiam pochybení lekárov – my sme obete pochybení lekárov, nielen poškodení – pretože nesieme priamo dôsledky ich činov a aj výčinov (podľa správania po pochybení u podaktorých to ťažko nazvať inak).

To je len časť problematiky, no nateraz stačí – večer som dorazila po troch dňoch  domov – po tých dňoch natoľko vyčerpaná, že som cestou z Nitry v autobuse zaspala. Nesťažujem sa, bolo to zmysluplné.

Záverom…

Niečo pekné nakoniec?  Veď hej  – z knihy Strážce majáku…

“Nedovoľ nikomu, aby Ťa uhasil. Nedovoľ sám sebe sa vzdať. Stráž svoj poklad. V srdci. Majáky možno raz nebudú. Omietka popadá, schody sa vylámu. Zostanú len strážcovia majákov. Ľudia, ktorí žijú svoj pravdivý príbeh, bez ohľadu na čokoľvek…“  

Elena   13.9.2018

P.S.: Ďakujem v mene nás matiek Otvoreného listu všetkým za podporu…