otvorene

Brutálna vražda dôchodkyne sekerou zdrogovaným výrastkom, ktorá sa u nás odohrala minulý týždeň, šokovala mnohých. Nie je to však na Slovensku jediný ani ojedinelý útok ľudí, ktorí užívajú drogy – príbeh pána Miroslava a jeho dobitej mamy, ktorý vám teraz poviem, o tom svedčí.

Budeme dnes hovoriť o útokoch drogovo závislých, a o úmernej miere solidarity voči nim.

Príbeh pána Miroslava a jeho mamy v Banskej Bystrici…

Na svojom facebooku spred mesiaca (zo 7. októbra 2018) uviedol pán Miroslav Ursíny otriasajúci príbeh. Jeho mamu pri ceste trolejbusom dňa 5.10.2018 počas dňa bezdôvodne a náhle napadol údajne zdrogovaný chlap, ktorý ju päsťami mlátil do spánkovej časti hlavy. Pomocou verejnosti pán Miroslav zistil jeho údaje a nahlásil prípad polícii. Namiesto rázneho riešenia veci okamžitým vyšetrením prípadu, ktoré zo strany polície očakával – však páchateľ je zjavne nebezpečný pre spoločnosť s takýmto správaním – mu vraj policajti povedali, že ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a že budú čakať najmenej sedem dní, potom dajú posúdiť stav jeho mamy súdnym znalcom a uvidí sa, čo ďalej.

No čo na toto dodať?

Zlegalizovať drogy???!!

Chce sa mi odpľuť zakaždým, keď niekto argumentuje, ako treba zlegalizovať marihuanu. A dodať, že najskôr zaveďme spoplatnenie liečieb závislých. Solidarita v spoločnosti musí mať hranice. Prečo by sme mali závislým dookola dávať na ich „preliečovania“ z toho, čo vkladáme do solidárneho zdravotníckeho systému? Prečo podľa úspešného vzoru iných krajín konečne nezavedieme aj u nás systém malusov a bonusov? Kladiem si znovu a znovu otázku o úmernej miere solidarity a o tom, že prečo by sme mali byť najviac ohľaduplní voči ľuďom, ktorí sa sami voči ostatným správajú bezohľadne. Navyše, keď si uvedomujem, že to hlavné, čo závislý človek potrebuje, je prevzatie zodpovednosti za svoje konanie a s tým aj za všetky dopady, ktoré to prináša do jeho života. Jednoducho by bolo na prospech im samým, aby museli znášať dôsledku toho, čo zavinili a nie sa len pohodlne z nich zakaždým vyviesť na chrbtoch iných. Na Slovensku je podľa v súčasnosti fungujúcich pravidiel výhodné byť nezodpovedným a nečestne sa správajúcim – a to tak v zdravotníckom, ako aj v dôchodkovom systéme.

Za krajne bezohľadné pokladám, ak niekto fajčí marihuanu a potom šoféruje – rovnako ako u ľudí, ktorí si sadnú za volant pod vplyvom alkoholu. Droga dodáva človeku pocit, že je cool, v skutočnosti je jeho myslenie inkoherentné – a pri určitej hranici sa stáva ohrozením pre seba samého, aj pre iných. Sprísnila by som v tomto smere ešte tresty, lebo ohrozujú životy nevinných – a niekedy im ich aj berú. Tri roky natvrdo, bez výnimky, za jazdu pod vplyvom alkoholu či drogy. A dvadsať rokov za zavinenú smrť niekoho v takom stave, bez možnosti podmienečného prepustenia.

Nie, nikdy ma nelákal únik do sveta drog, pokladám to za falošnú cestu a branie drog za neschopnosť človeka pozrieť sa pravdivo na seba a svoj život. Ak niekto žije naozaj naplno, nepotrebuje žiadne náhradné „vyrábače pohody“, „umelé šťastie“.

Násilné činy drogovo závislých…

Myslím, že ak človek spácha trestný čin pod vplyvom alkoholu či drogy, mal by dostať dvojnásobnú sadzbu. Lenže tým mŕtvym, ktorých smrť zaviní, to už život nevráti. Vo väzení by mal páchateľ povinne pracovať a posielať zarobené peniaze ako úhradu pozostalým. Namiesto toho si žije ako v tom vtipe – „Chcete sa mať dobre, mať k dispozícii zadarmo bývanie, stravu, televíziu, posilňovňu, knižnicu a vychádzky? Príďte k nám – vaša väznica Ilava. Nie, to nie je smiešne, ale smutné, ak sa vrahom skladáme na lepší život, ako majú mnohí tí, ktorí žijú zodpovedne a nikoho neutĺkajú.

Spýtajte sa sami seba – podľa vás

• je v poriadku, ak sa vrahom skladáme na pohodlný bezpracný život namiesto povinných prác?
• je v poriadku, ak namiesto nich väčšinu dopadov ich skutkov nesú ich obete?
• je podľa vás v poriadku, ak v tomto štáte majú páchatelia viac práv ako ich obete?
• je v poriadku, ak niekto zdrogovaný napadne v trolejbuse dôchodkyňu a polícia hneď nekoná, nezaistí takého páchateľa?
• je v poriadku, aby sa také správanie kvalifikovalo iba ako „priestupok proti občianskemu spolunažívaniu“?

Záverom…

Nie je podľa mňa v poriadku dávať donekonečna šance ľuďom, ktorí sa správajú nečestne a nezodpovedne. Nech si nesú následky svojich činov sami.

Súcitím až priveľmi s obeťami kadejakých gaunerov. Uvedomujem si, aké to muselo byť pre tú pani, zomierajúcu pod ranami sekerou rukou zdrogovaného spratka. Súcitím s  ňou a s jej pozostalými – oveľa viac, ako s jej vrahom.

A hej, som za znovuzavedenie trestu smrti.  

Elena     6.11.2018