Som 8. – Ste kniháči?

Čítate radi? Pokladáte aj v dnešnej dobe knihy za niečo, čo nie je len tak ľahko zameniteľné pdf súborom v čítačke, pretože keď knihu držíte v rukách a listujete stránku za stránkou, tak je to pocit nenahraditeľný?

Tak ako, ste kniháči? To si dnes večer budeme dobre rozumieť.

 

Čas kníh…

Ťažko povedať, kedy vzniká magický vzťah my a kniha. Pamätáte si na tú chvíľu, kedy vás čítanie kníh chytilo za srdce?

Ja to viem úplne presne – už som kedysi i v blogu prezradila, že v prvý deň základnej školy. To som konečne mohla ísť do knižnice. A hrdo som si odtiaľ odniesla Tajomstvo dračej steny od Žarnaya, prečítala som ho za dva dni, dodnes nechápem ako som sa sama pomocou tej knihy naučila plynule čítať. Ale tichý hlások, ktorý ma volal stať sa kniháčom, znel zrejme oveľa skôr – pretože na to, aby som mohla ísť do knižnice, som nejaký čas dychtivo čakala. Zvláštne, doma sme mali veľa kníh, aj rozprávkových, no tie som čítala až počas prvej triedy.

 

Obľúbená kniha…

Vekom sa menia „najsamobľúbené“ – presnejšie, nemenia sa v dospelosti, len ich pribúda. Mala som i ja chvíle, keď som plakala s Muntheho Knihou o živote a smrti, alebo s Dostojevského Zápiskami z mŕtveho domu, aj okamihy, kedy som sa smiala so Šmídovými Čistými radosťami, alebo s Frýbovou s jej Robinom druhým i s Malinkatým kreténom. Tiež chvíle, kedy som so zatajeným dychom putovala cez Světy bez hranic, či životom Betty Mc Donnaldovej v knihe Čo život dal a vzal. Mohla by som dlho menovať. Z tých  najnovších pre mňa úžasná je kniha Strážca majáku, priputovala so mnou z jedného konštelačného víkendu z Prahy, už som ju v blogu vtedy spomenula.

A držia ma za srdce vždy znovu a znovu – naozaj mi neprekáža čítať knihy opätovne.

 

Knihy majú zvláštnu čarovnú moc

– dokážu nás úplne pohltiť, vtiahnuť do neznámeho sveta. Prihovárajú sa čarovným hlasom. Čas plynie a my kráčame stránkami knihy. Nežne sa usmievajúc, veselo sa smejúc, alebo utierajúc si slzy z líc – dýchame s knihou, žijeme s príbehom, srdce nám tichučko bije jeho rytmom.

Je zvláštne, ako hlboko naše srdce niektorá kniha zasiahne, ako v nás zakaždým čosi premieňa. Nie je to len o „voľnočasovaní“, relaxe a pohode, ale o vnútornom dialógu „ja – kniha“, z ktorého vychádzame vždy trochu múdrejší. Nejde o všetky tie prečítané informácie, ak sme kniháči, tak máme knihu, ktorá nás osloví, prežutú, prežitú a precítenú. Akoby jej prečítaním nejaký kúsok skladačky dosadol na to správne miesto v nás.

 

Dokážete sa tak naplno pohrúžiť do čítania? 

Fúha, ja hej. Neprečítala som ale teraz už nejaký čas takmer nič, pár kníh mám nakopených. Víkendový mrazivý vietor u nás v horách pretkával slnečné lúče, ktoré presvetľovali posledné záblesky jesene pred avízovaným snežením. Odradil ma od cesty do kopcov. Prečítala som dve knihy o konšteláciách, tretiu prečítam zajtra cestou v buse, konečne ich dcéra vráti do knižnice (konštelácie mám hlboko v srdci, staviam ich rada, dávajú mi hlboký zmysel, hodne ma učia).

Vytiahla som aj Šmída s jeho Čistými radosťami, nakoniec som ho neprečítaného dnes odložila, lebo v tomto cestovateľskom týždni mu bude lepšie v poličke (plánovaný Poprad i Bratislava, no aj neplánovaná zajtrajšia pracovná Banská Bystrica). Nuž Šmíd počká do piatku, kým docestujem.

 

Záverom…

V mojom srdci má stále miesto svet kníh a čas kníh…

Moc by som si priala, aby sme si udržali vzácnosť kníh pre tento svet. Silu  a čaro vzťahu s nimi, úctu k nim.

Som skrátka človek dávnych čias…

 

Elena   19.11.2018

 

P.S.: Nemám na Bystricu ťažké srdce za zajtrajšiu cestu, v piatok mi zázračne splnila prianie – po dlhej dobe som si kúpila darček, za tú zvládnutú obhajobu. Môj splnený sen je na fotke. Labradorit. A larimar – koincidencia ma minulý týždeň k nemu doviedla na pintereste, a ja som počula jeho tiché volanie, je to neskutočne pochabé, akú obrovskú radosť z neho mám.

 

 

Vo vánku 4. – Svet potrebuje hrdinov. . .

30.03.2025

Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]

Načo veľa slov 6. – Bez svedomia. . .

28.03.2025

Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]

Načo veľa slov 5. – Policajtov máme málo. . .

26.03.2025

Policajtov máme málo. Nejdem teraz analyzovať prečo sa tam nehrnú ľudia – zostaňme pri tom, že ich je málo. Štát by ich mal preto nemal vystavovať zbytočným rizikám. Vôbec nerozumiem konaniu kompetentných, ktorí ponechajú zbroják v rukách bývalých policajtov a nijako nevyžadujú ich pravidelné kontrolné psychologické či i psychiatrické vyšetrenia. O tom, že [...]

APTOPIX Trump Zelenskyy

Americké drancovanie ukrajinského bohatstva? Kyjev vidí prízrak kolonializmu, Medvedev čaká šibenicu pre Zelenského na Majdane

31.03.2025 06:00

Americký návrh dohody vyzerá z ukrajinského pohľadu ako pohroma napísaná na 58 stranách. Čo zvlášť šokovalo politikov v Kyjeve po prečítaní dokumentu?

Grónsko, Jens-Frederik Nielsen,

Nový grónsky premiér rázne odmietol Trumpove ambície: Spojené štáty nás nezískajú

30.03.2025 22:48

Podľa prieskumov väčšina obyvateľov tohto strategicky významného ostrova podporuje nezávislosť od Dánska.

Zemetrasenie, Thajsko,

V blízkosti súostrovia Tonga v Tichom oceáne udrelo silné zemetrasenie

30.03.2025 22:19

Súostrovie Tonga v Tichom oceáne zasiahlo silné zemetrasenie, kvôli ktorému úrady vydali varovanie pred vlnou cunami.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,122
Celková čítanosť: 10249157x
Priemerná čítanosť článkov: 3283x

Kategórie

Archív