S láskou, mama 7. – Ľudský údel. . .

Ľudské dejiny sú dejinami veľkých a čistých snov. A zároveň dejinami nesplnených snov. Rúfus, pravdaže – Legenda o ľudskom údele, z jeho Štyroch epištol ľuďom.

 

Ak Rúfus oslovuje vaše srdce, tak ako moje, potom pochopíte, že sa vytešujem vzácnej príležitosti – konečne som vzala do ruky môj vianočný darček, Štyri epištoly k ľuďom v mimoriadnom vydaní, so záznamom prednesu Ladislava Chudíka a Jozefa Šimonoviča. Mám moc rada tieto jeho epištoly, aj jeho básne, aj jeho rozprávky, a jeho myšlienky vôbec. Vypovedajú o tom, že ozajstná múdrosť nie je nabubrelá, hlučná a ani krikľavá, nepotrebuje predvádzať výnimočnosť a extravagantnosť, ale plynie ako horská bystrina, nenápadne, prirodzene a životadárne pôsobí na všetko, čoho sa dotkne.

 

Niečo z Rúfusových rozprávok som v blogu kedysi spomenula. Ale dobrého nikdy nie je dosť. A tak si povedzme, ako Rúfus hovorí o ľudských dejinách plných zástav a symbolov, slávnostných prísah a predsavzatí, krásnych slov a myšlienok, človečenstva a lásky, aj porušených prísah, znesvätených a pokrivených myšlienok, pošpinených lások…

 

Dejinami ľudstva sa prepletajú tieto dobré i zlé veci, nesené prúdom času. A myslím, že tak prúdom času putujeme aj my, znovu a znovu, životmi. Je o tejto téme celý rad kníh, a dokonca aj špeciálna terapia regresu do minulých životov. Niektorí sa ale do nich vracajú spontánne v podobe malých čriepkov spomienok. A hej, hovorí sa, že sa nám odkryje v priebehu života niečo len z tých životov, o ktorých sa máme niečo dozvedieť.

Áno, nejaké tie čriepky spomienok mám i ja – a už som kedysi v blogu spomenula záblesky z „modrého života“, indiánskeho života, či ruského života. Isteže, je ich viac.

Tento sa mi vynáral ako sen od detstva – ako jeden z tých, o ktorých som nikdy s nikým nehovorila. kto by im aj rozumel? Veď ani ja sama nie…

 

„Muž v sivých šatách, pod úpätím hory, uprostred skál. Za jeho chrbtom stoja jeho žiaci. Svieti slnko, pofukuje vietor, nastavuje mu tvár. Medituje, chystá sa na boj so zradcom. Nebol by prehral, keby zradca nemal nôž – to sa predsa nesmie. A opäť vietor mu ovieva tvár, všetci žiaci stoja chrbtom ako jeden muž, nesmú sa otočiť – prečo to neviem, ale nesmú – prúdi tam zvláštna energia vďaky a úcty. Nie, myslím, že ho nakoniec nezabili, nech hovoria o tom čokoľvek, pretože ako veľmi starý muž žije v drevenom dome na brehu jazera. Plaví sa v člne na jazere, uprostred zlatistej hladiny, plnej obrazov oblakov. Modrasté hory v diaľke vidieť iba ako drobnú čiarku, ďaleko, ďaleko…“

 

Áno, tie veci mám rada i dnes – čarovnú chvíľu okamihov, v ktorých nás sprevádza vietor, oblaky, slnečné lúče, hlboký pocit pokoja. A hej, bojové umenia som chcela cvičiť, po celé roky ma to prianie držalo, dokonca i keď som už mala deti. Draky milujem, tým sa netajím už hodne dlho, takže i štýl je jasný.  A nenáhodná náhoda mi priniesla čriepok poznania, ktorý presne zapadol.

 

Nuž, tak, niekedy nám Zámer sveta dá prostredníctvom koincidencií nahliadnuť do mozaiky, ktorú poskladá z úlomkov poznania. Myslím, že práve naša schopnosť vnímať koincidencie a chopiť sa ich je znakom našej pripravenosti na nejaké poznanie.

 

Ako to povedal Rúfus

Ono to raz na každého príde. Príde k nám a príde za vami.

Vlastnú hlavu v náhlom osamení poťažká si človek na dlani.

Verné veci mlčia – zem i lesy, všetko si ťa ticho spomína.

A ty sám v tom tichu poznáš, že si hlbina…

 

Uvažujem občas o čase. O zmenách, ktoré sa v ňom odohrávajú. O tom, ako s ním plynieme. Nie, niet pre mňa krajšej piesne o plynutí času a o všetkom s ním spojenom, ako Scarborough Fair, preniká mi hlboko pod kožu.

 

https://www.youtube.com/watch?v=PJH7l5WjJKE

 

Je o tom, že v plynutí času nachádzame svoje pravé miesto. Vždy znovu a znovu…

Ach, áno, to je predsa ľudský údel, však?

 

 

Elena   29.1.2019

 

 

 

 

 

A ešte i tu 5. – Nie Lurdy, ale Smrdáky. . .

19.10.2025

Veru, nie Lurdy, ale Smrdáky sa kľujú z tej skvelej reformy ministra Druckera. Pobúrené hlasy sa ozývajú naprieč Slovenskom. No kto mu to len predpovedal, že? V štýle hry Kedy vieme, že niekto robí pizzu už začínajú chápať problém i tí, ktorí vidia, že na pizzu cesto miesi ktosi a korenie na pizzu na stôl z tašky vykladá. I tak je ale ešte dosť tých, ktorí [...]

A ešte i tu 4. – Ešte dobre, že Rusi. . .

15.10.2025

Nuž, tak sa Šimečka zasa raz rozšupol v smere svojej inteligencie. V televíznej víkendovej diskusii táral o tom, že Mochovce vraj nemáme chránené. Zauvažovala som v prvej chvíli o tom, či to nie je to utajovaná skutočnosť. Hneď v druhej chvíli som si ale povedala, že určite nie je, lebo u nás predsa nie je chránené nič vďaka Naďovi a jeho kumpánii – a [...]

A ešte i tu 3. – Zlodejina s vodou

13.10.2025

K dnešnému ťahaniu darebáčin za uši netreba veľa slov – niekto si tu z občanov robí zlatú baňu zrejme zasa raz. Keď čítam takéto informácie, spomínam na staré zlaté časy Divokého Západu, kde každého lumpa bez zaváhania okvačili na najbližší kandeláber. Mali ich tam potom o dosť menej – u nás sa zjavne množia rýchlejšie ako tie medvede, ktoré tu [...]

Miloš Zeman

Exprezident Zeman ostáva po operácii hospitalizovaný. Ruší pracovný program

19.10.2025 20:31

Počas desiatich rokoch vo funkcii prezidenta skončil v nemocnici niekoľkokrát.

kim čong un

Kim má o jedného muža menej. Severokórejský vojak dezertoval extrémne nebezpečnou cestou k susedom

19.10.2025 20:24

Ide o prvého vojaka KĽDR od augusta minulého roka, ktorý spoločnú pozemnú hranicu s Južnou Kóreou prekročil.

Hasič / Pes /

V dedinke na Zemplíne horel rodinný dom. Škoda presiahla 80-tisíc eur

19.10.2025 19:46

Hasičom sa podarilo z domu zachrániť psíka.

Ladislav Kamenický / Robert Fico /

Rokom 2026 to neskončí. Fico potvrdil pokračovanie konsolidácie aj v ďalších rokoch, no v inej podobe

19.10.2025 19:28

Hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok by sa malo podľa premiéra uskutočniť v utorok.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,243
Celková čítanosť: 10929399x
Priemerná čítanosť článkov: 3370x

Kategórie

Archív