Čo je to, na čom naozaj v živote záleží?
Odpovedí by zrejme bolo veľa – niektorí by tvrdili, že na zdraví, iní, že na láske. Podaktorí by hovorili o porozumení, rodine, či o medziľudských vzťahoch vôbec. Niektorí o nádeji, vnútornej sile, či sebarealizácii.
Ja som včera na otázku, čo je pre mňa naozaj dôležité, v rámci našej vzdelávačky odpovedala, že dôvera. To pokladám za najpodstatnejšie – lebo nádej vychádza z dôvery, aj vzťahy – tie bez dôvery sú len divadlom. Vlastne sa to potom aj vo vzťahu ku traume vyjasnilo, lebo po prežití ťažkých časov je práve dôvera základným záchytným vláknom ku svetu – môcť niekomu veriť.
A potvrdilo sa to i v knihe Brené Brown, ktorú som spomenula vo včerajšom blogu. Píše v nej o tom, ako dôverovať iným a sebe. Zaujalo ma to hlavne v tej časti ako dôverovať sebe. Pretože o tom, komu môžeme dôverovať vo vzťahu ku iným ľuďom premýšľame často, však?
Dokonca aj vieme pomenovať, čo všetko by mali či nemali robiť tí iní, aby boli pre nás dôveryhodní.
Ale my sami? Ako dôverovať sebe? Uvažujete vôbec niekedy o tom, či môžete dôverovať sami sebe a aká je vaša dôveryhodnosť v tomto smere? Podľa Brené Brown sa odvíja naša dôveryhodnosť voči sebe od toho
- ako jasne si stanovíme hranice, čo je pre nás prijateľné. Niekedy vieme síce, čo je neprijateľné, ale dovolíme iným prekračovať túto hranicu. A prekračovať, a prekračovať. Je to aj moje slabé miesto, doteraz som bola oveľa náročnejšia a prísnejšia na seba, ako na iných.
- ako vieme požiadať o pomoc, či poskytnúť ju. Niekedy potrebu požiadať o pomoc brzdia aj mýty, na ktoré narážame vo verejnosti – že sa netreba o nikoho opierať, ako sa silný človek spolieha iba sám na seba a podobne. A inokedy aj o pomoc žiadame, ale bez efektu, a tak sa začneme spoliehať len na vlastné sily. Ja som to tak dlho musela robiť, ale o to viac si cením nezištnú pomoc a starostlivosť. Pomáhať iným viem, no niekedy mám aj potrebu pomoci, aby som sa necítila bez opory. Za jednu z cenných vecí v ozajstnom partnerstve pokladám vzájomnosť opory.
- akú máme veľkorysosť a zodpovednosť voči sebe – nebyť na seba príliš prísny. Sú ľudia rozbehnutí v odstraňovaní svojich chýb, tzv. „práci sa sebe“. Prijímam sa s chybami, nemám potrebu sa celoživotne prerábať – a ani iných. Ale chápem rozdiel medzi ľudskými chybami a nečestnosťou – a nečestnosť netolerujem.
- ako sme reálne spoľahliví, uchováme dôvernosť a konáme v rámci integrity. Niekedy sa slová líšia od skutkov, tam asi ťažko hovoriť o integrite aj o spoľahlivosti.
Moc sa mi páči jej myšlienka, že musíme skutočne patriť sami sebe. O tom občas uvažujem, ako málo sú podaktorí z nás schopní stáť sami za sebou a svojimi názormi – na sociálnych sieťach sa skrývajú za rozličné prezývky, nedokážu vystupovať pod svojim menom. Myslím, že ak chceme patriť sami sebe naozaj, potom vystupujeme bez masiek. Lebo práve tým dávame ostatným aj sami sebe najavo, že si ceníme seba takých, akí sme.
Pevný chrbát, mäkký hrudník a divoké srdce. Tri dôležité veci pre život, ako tvrdí Brené Brown – a vychádza pritom z budhistickej filozofie. Pevný chrbát je o stanovení hraníc – čo dovolíme iným aj sebe. Mäkký hrudník je o odvahe byť zraniteľný – a cítiť bolesť, aj súcitiť s ňou. A divoké srdce znamená žiť s rozpormi sveta. Rozumiem tomu, mala som po smrti syna pocit viny, že mám radosť zo svitania, vetra – a pritom ma jeho smrť tak bolí. No teraz mám odvahu si priznať tú polaritu, tak to je.
A to, čo sa mi v knihe najviac páčilo? Tá pieseň, ktorú uvádza – je prekrásna a dám ju sem celú:
Keby som ťa potreboval, prišiel by si za mnou? Prišiel by si z a mnou a utíšil moju bolesť?
Keby si ma potreboval, prišiel by som za tebou. Prišiel by som za tebou, preplával by som moria, aby som utíšil tvoju bolesť.
No, mať takého človeka je to, na čom záleží. Pretože práve to je človek, ktorému môžeme naozaj dôverovať…
Elena 4.7.2019
P.S.: Ach, áno, môj šamanský bubon som domaľovala. A nedajte sa zavádzať, drak a havran sú moje silové zvieratá, no k dnešnému blogu patria tie dve malé vrany v pozadí – lebo to, na čom naozaj záleží, je človek schopný nás verne sprevádzať dobrými aj zlými časmi…
A tí, ktorí neviete o čom píšem, zrejme ste nečítali moju jedenástku blogov Rozprávač príbehov…
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/category/rozpravac-pribehov/
...širšieho okolia ktorí stali pri trpiacom ...
Každý jeden človek ,ktorý prežil osobnú ...
Prekrááásne... ...
Celá debata | RSS tejto debaty