Nahrávka nie je údajná. Je účelovo vytiahnutá práve teraz, ale podľa mňa stopercentne pravá. Je tragickou a pravdivou výpoveďou o Slovensku dnešných dní.
A rozbieha sa tu v súvislosti s touto nahrávkou hra v štýle „blbý a blbější“ – však sa na to teraz pozrime na tie výroky politikov …
Jedno stačí…
Ako povedal premiér Pellegrini – „len jedno percento údajnej nahrávky je o Ficovi…“
Krucinál, pán premiér, a koľko percent by o ňom malo byť, aby ste pochopili, že je to problém?
Človeka možno zabiť iba raz – Ján Kuciak s jeho partnerkou Martinou by Vám o tom vedeli porozprávať. Aj peniaze ukradnúť stačí raz.
Aj dôveru možno v živote stratiť iba jediný krát.
Morálne zlyhanie?
Bývalý minister zdravotníctva a súčasný zakladateľ akejsi novej strany ku kauze Gorila povedal, že je to téma, ktorá tu je od roku 2011, a z ktorej už počuť konkrétne hlasy konkrétnych ľudí. Osoby, ktoré morálne zlyhali, by preto podľa Druckera mali niesť zodpovednosť.
Pán Drucker – to vážne, to vážne, to vážne? Krízový manažér pošty bývalý, rovnako bývalý minister zdravotníctva a skorominister vnútra s takýmito obrovskými nevedomosťami, či s takou intenzívnou poruchou zraku a zdravého rozumu?
Nejde predsa iba o morálne zlyhanie niektorých jednotlivcov, ale o rozsiahlu trestnú činnosť organizovaných skupín – a skutočne ma zaujíma sadzba, ktorá bude pre vinníkov tých špinavostí nasledovať.
Na výčiny, o ktorých je tu reč, pamätá platný Trestný zákon kadejakými paragrafmi (dokonca i na Slovensku, kde sa hlasy poslancov dajú kúpiť zjavne úplne ľahko).
Naši drahí politici…
Kde sú morálne autority národa??? Kladiem si znovu a znovu túto otázku. Lebo to, čo nás reprezentuje politicky, nie je žiadna elita národa – podaktorým z nich by mali venovať pozornosť orgány činné v trestnom konaní, ďalším zasa psychiater. Nemám potrebu tlačiť svet ku dokonalosti, každý z nás ma svoje ľudské chyby. No medzi bežnými ľudskými chybami a morálnym úpadkom (či skôr morálnou nezrelosťou, lebo nejde o hodnoty pôvodne nadobudnuté) je z môjho pohľadu priveľký rozdiel.
Neviem, skutočne neviem, kto nám takýchto ľudí posúva do politiky. Azda sa tam hrnú sami, lebo politika sama osebe, tak ako je v súčasnosti realizovaná, zrejme netoleruje osobné morálne hranice človeka – preto ak aj niekto slušný do politiky príde, rýchlo odtiaľ uteká. Zostávajú len ľudia bez morálnych zábran – mohli by sme ich označiť tak, ako ja zvyknem hovoriť o radodajných šľapkách – „príležitosť pre každého“, či „putovná atrakcia“. A skutočne tak „šľapkovsky“ fungujú mnohí aj v politike u nás – zo strany do strany pobehujú, len aby sa udržali pri koryte.
Hovoria nám to, čo chceme počuť – predvolebne – a potom tri roky ťahajú náš život a spoločnosť kade-tade, možno podľa toho, kto ako pomastí vrecká, či ako zatlačí na špinavosti o nich nazbierané.
Zlo prevážilo priveľmi…
Potrestanie vinníkov by malo byť rázne a efektívne, bez rozdielu – „padni komu padni“. Pretože v našej spoločnosti sa miera zla natoľko prevážila, že mám vážnu obavu ako to v tomto štáte dopadne.
Štátne inštitúcie sa dostávali do úpadku už dlho. Vrátim sa k tomu v niektorom z budúcich blogov tejto jedenástky detailnejšie – teraz sa pozrime len na malý výsek z toho problému.
Ľudia zrejme už úplne stratili dôveru
- v súdy a políciu (no a čo, aj tak nebola priveľká, mohli by sme kývnuť plecom),
- vo vojsko, mnohí sú presvedčení, že nemáme čo robiť na hraniciach s Ruskom, ani v ďalších vojenských destináciách. Obávajú sa konfliktov, do ktorých sa nás vojnychtiví snažia zatiahnuť, aj výdavkov na zbrojenie, ktoré je rozhodne v situácii ekonomického spomaľovania nielen nepotrebné, ale aj ekonomicky neúnosné pre Slovensko,
- v zdravotníctvo – marazmus tu dosiahol kritickú hladinu, ľudia by niekedy skôr prežili bez pomoci lekárov, ako s ňou. Navyše nám zomiera každý rok obrovské množstvo ľudí (podľa medzinárodných štatistík každý rok zomrie až 11 000 Slovákov, ktorí by pri poskytnutí primeranej zdravotnej starostlivosti mohli žiť – opakovane sa o tom hovorí, a je ticho, štát nekoná účinne).
No ľudia stratili aj dôveru v možné dobré smerovanie tejto spoločnosti s tými tvárami, ktoré už tak dlho poznáme – z rôznych strán, s rôznymi špinavosťami, ktoré sa o nich prevalili. Napriek tomu tu sú – neplížia sa kanálmi, ale usmievajú sa na nás z tribún a vykladajú, ako chcú naše dobro. Zasa raz naše dobro. A vo svojej nenažratosti a bezohľadnosti sú slepí. Nechápu, že mnoho Slovákov neúnosne živorí – a že nespravodlivé sociálnozachraňovanie vedie len ku prehlbovaniu nespokojnosti veľkej časti národa. Aj o tom poviem v niektorom z blogov tejto jedenástky viac.
Teraz ale poukážem na dôsledok toho – je veľmi ľahko možné túto prisuchú slamu vznietiť – a plne sa stotožňujem s politológom Baránkom, ktorý v článku z 2.11.2019 pod názvom Politológ: Súčasné dianie speje k anarchii. Ak sa to nezmení, začne vládnuť ulica. hovorí, že permanentná beztrestnosť vinníkov a stav, ktorý tieto darebáčiny spôsobujú v živote bežných občanov (zbytočne mŕtvi, rozbité cesty, zlé služby, nevymožiteľnosť práva…) spôsobia, že ľudia môžu vyjsť do ulíc a hrozí nám anarchia.
Záverom…
Prezradím vám, čo sa mi na tej Gorile nepáči najviac?
No predsa skutočnosť, že tú kauzu nazvali Gorila.
Gorily si to nezaslúžili – sú to nádherné a múdre zvieratá, naozaj úžasné.
O čo výstižnejšie by bolo napríklad pomenovanie „kauza Obludy“ alebo „kauza Odpad“…
Elena 4.11.2019
neriesi sa tych 99% nahravky ...
S napísaným blogom sa dá iba súhlasiť.Tiež ...
Celá debata | RSS tejto debaty