Tvárou v tvár niektorým životným príbehom sa nám bežné ľudské starosti zdajú nepatrné.
Nedokážeme sa len nečinne prizerať a cítime spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí ich zažívajú.
Úctu k ich osudu mám.
Janka má len 1,5 roka a súrne potrebuje pomoc – článok oslovujúci ľudí s dobrým srdcom ma zaujal.
Rovnako ako celý životný príbeh jej statočnej mamy – porodila dve deti, dvojčatá so zdravotným postihnutím, jedno z nich zomrelo pred štyrmi rokmi, druhý z chlapcov žije. Po pár rokoch sa narodila Janka ako zdravé dievčatko, no minulý mesiac jej ako jedenapolročnej zistili nádor na mozgu.
Mama nenarieka nad osudom – prosí o pomoc v jej boji proti dcérkinej chorobe, jej silný príbeh nájdete tu
Druhý zo silných životných príbehov nájdete tu
https://www.facebook.com/pomocpreolivera
Je to príbeh chlapca, ktorý odišiel za prácou do zahraničia.
Čo preboha robia v tej VšZP iste dobre platení úradníci – spia na vavrínoch? Nahnevalo ma to – podobne ako kadejaké iné darebáčiny, ktorým sa nechcem len tak nečinne prizerať a pri ktorých robím výkop za slabých a bezmocných.
Poďme spolu zobudiť úradníkov VšZP. Pošlite im obrázok budík – poslať im ho môžete na kontakt pre médiá ako odkaz pokojne, lebo iný mail zverejniť sa neunúvajú – hovorca@vszp.sk 
Pokiaľ chcete, priložte i otázku – Kde je formulár S2 pre Olivera?
Neviem, ako sa môže nejaký úradník prizerať, že v tejto situácii rodina už pár mesiacov sama hradí jeho liečbu a nepošle bezodkladne potrebné tlačivo.
Nuž, ako to len Rúfus v rozprávke Či jesto pravda na svete hovorí?
Život náš, ty temný, krásny, krutý,
všetko si ber, iba jedno nie.
Celý vesmír do neho sa zrúti,
ak by človek stratil svedomie.
Mal by oči, ale bol by slepý.
Sýty by bol, a žil o hlade.
Prázdny ako pohodené črepy
na zemi, v tej krásnej záhrade…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty