otvorene

Nebo bolo sýto belasé a oblaky po ňom leteli rýchlo. Fúkal ostrý vietor, vzduchom poletovali drobné vločky snehu dnes popoludní u nás v horách, keď som kráčala lesnou cestou.

Tak sa dnes s vami podelím o moju dôležitú skúsenosť.

Ak zomrie niekto blízky… 

Ak zomrie niekto blízky, zostanú jeho veci naskladané kdesi na kope – a my nevieme čo s nimi spraviť. Niekto ich necháva naskladané na kope a sú pre neho súčasťou spomienky. Iný sa rozhodne dať ich niekam preč.

Neviem, aká cesta naloženia s vecami blízkeho, ktorý zomrel, je tá pravá a správna pre vás. No dnešný blog je možnosťou uvažovať o tejto téme – lebo niekedy v živote jej čelí zrejme každý z nás..

Ach hej, hovorí sa že by sme veci našich mŕtvych blízkych nemali doma skladovať, lebo by sme im mali dopriať pokoj „odídenia“. Mohla by som k tomu hovoriť zdôvodnenie aj konštelačne, ale nechcem vytvárať návodovú hranicu. Neexistuje podľa mňa ten jediný správny postup, lebo každý sme iný – potrebujeme svoj čas a tempo, akým zvládame svoj smútok a riešime veci s tým súvisiace. Nič by nám nepomohol múdry manuál v štýle „urob to a to, a urob to teraz“  lebo urobiť niečo iba preto, že nám to ktosi odporúča ako správne, by rozhodne nebolo správne. Akurát by nám také predčasné „správne kroky“ ublížili. Zvládame to, až keď sme pripravení vnútorne. Postupne, každý svojim tempom kráčame.

Osobné veci našich blízkych – niekto sa nimi obklopuje, zaplavujú nás znovu a znovu spomienkami. Máme pocit, akoby v nich časť nášho milovaného človeka stále žila. Iný sa rozhodne ich dať preč  – a  to čím skôr. Niekedy veci po človeku, ktorý zomrel, dáme ďalej, pokiaľ sú zachované a môžu byť niekomu užitočné, pomôcť či urobiť radosť. Tie ostatné veci niekto vyhodí do kontajnera. Ja by som som nezniesla predstavu, ako sa povaľujú kdesi na smetisku veci po mojom dieťati. Myslím si, že ku veciam našich blízkych by sme sa mali správať s úctou a vyjadriť našu lásku aj tým, ako s nimi naložíme.

Plamene…

Už som kedysi spálila časť vecí môjho syna – jeho obľúbené vankúšiky, Scoobyho,a aj urnu, popol som rozniesla na miesta, kam rád chodieval. Premietala som si dnes spomienky, aké to bolo pre mňa vtedy, stáť sama v lese a páliť tie veci, najradšej by som si bola do toho ohňa sadla s nimi. Bolo to pre mňa hrozné, byť tam vtedy úplne sama.

Prešla som pred pár mesiacmi šamanským rituálom zomierania a znovuzrodenia, jeho súčasťou je i cesta ku predstave,čo sa po mojej smrti stane s mojimi osobnými vecami. Je to silný rituál, a mne osobne veľa dal. A tak keď som teraz predvianočne upratovala Maroškovu školskú skrinku, vyberala som s láskou knihy, ktorých sa dotýkal môj syn. Knihy boli obdraté, a aj strany v nich, Maroško ich listoval znovu a znovu a znovu kedysi, nemohli by ísť nejakému ďalšiemu dieťaťu. Aj jeho školské pomôcky, časť z nich som spálila kedysi, no teraz som našla škatuľku plnú učebných kariet, pomôcok, drobností. Zbalené v taške boli v predsieni pár dní, lebo celé dni úporne pršalo. Dnes prišiel ten čas, kedy slnko vyzrelo spoza mrakov a prudký vietor sa zmiernil.

Nebolo to o nič ľahšie ako minule v prvej chvíli. Ostrá bolesť mi nedala hodnú chvíľu ani dýchať. No potom som si uvedomila pár odlišností – necítila som sa tam dnes tak sama ako minule, mala som so sebou môj šamanský bubon. Cítilia som oveľa viac vďačnosti, že som mohla žiť s mojim dieťaťom počas tých rokov, lebo napriek všetkému ťažkému to boli pre mňa prekrásne roky. A uvedomovala som si, že vo chvíli, keď som zapálila oheň s vecami a začala spievať moju šamanskú pieseň, prestalo snežiť a oteplilo sa. Vnímala som to hlboké prepojenie s prírodou, aj seba ako súčasť sveta. Konštelačku som si postavila a viem, že prichádzajúcemu môžem dôverovať.To je pre mňa dôležité, lebo až keď niečomu či niekomu dám svoju dôveru, otváram sa tomu naplno. A tak som tej možnosti povedala „áno“.

Jasné, že tu nedám všetko, čo mi prišlo, bol to veľmi silný a dôležitý čas.

Myslím si, že v živote by sme mali robiť nie tie veci, ktoré sú jednoduché,  a ľahké, ale tie, ktoré sú správne. A cítim, že bolo správne poslať tie veci môjmu dieťaťu takto symbolicky práve v tomto čase.

Elena   27.12.2019