otvorene

Časovanou bombou rozumiem niečo, čo má potenciál ublížiť nám, ak si nebezpečenstvo neuvedomíme včas a neurobíme potrebné opatrenia.

Aké sú časované bomby u nás? O niektorých z nich, ktoré pokladám za zásadné, uvažujem v tejto chvíli.

Rast cien a životných nákladov…

Ceny potravín, nepochybne i ďalších komodít a služieb rastú rýchlosťou väčšou ako šírenie pandémie.

Ceny potravín sú u nás pokrivené, a to dotáciami, aj rôznymi príkazmi  a limitmi EÚ. No aj výrobnými nákladmi – nemám na mysli len cenu práce. Ale napríklad i to, že už len poľnohospodárske stroje, traktory a podobe sú násobne drahšie ako kedysi – a ako sa vyjadrujú poľnohospodári, vydržia podstatne menej ako tie niekdajšie. To všetci poznáme pri niektorých výrobkoch z bežného života.

Nepáči sa mi tento trend nafukujúceho sa kapitalizmu, stáleho rastu – je to podľa mňa od základu zlá filozofia. Riešenie vidím v otvorenom pomenovaní tejto podivnej kvality výrobkov – a v návrate ku pravej kvalite, jej dôslednej kontrole, nielen pre úsporu a udržanie cien, ale i pre ochranu životného prostredia.

Pri nerastúcich platoch, či zastavených náhradách na stravnom a cestovných náhradách pre pracujúcich, pre niektorých ľudí i pri strate príjmu a živote len z dávok, ten rast cien rozhodne nie je dobrá správa.

Globalizácia…

Klamať si, že to tá pandémia za všetko môže, je hlúposť nie roka, ale tisícročia.

Myslím, že veľká časovaná bomba je dopad globalizácie, s ňou spojených javov ako masová migrácia, aj s ňou prepojená nespravodlivosť systému. Vrátim sa ku už vyššie spomenutej úvahe – hovorí o rizikách globalizácie –

https://www.reflex.cz/clanek/prostor-x/90465/pithart-nejchudsi-to-vzdali-rozevira-se-strasne-nebezpecna-propast-zeman-by-mel-mluvit-i-z-voziku.html

Podľa mňa nie je v poriadku vytváranie situácie nerovnosti v spoločnosti, kedy jedni majú práva a práva, a druhí povinnosti a povinnosti, a v prípade potreby nedostanú od štátu potrebnú pomoc  – „lebo zákon je tak postavený…“ Príkladov v tomto smere máme u nás viac ako dosť. Zlé je, že nerovnosť nespravodlivo zasahuje práve ľudí, ktorí živoria napriek tomu, že poctivo robili a robia všetko ako treba – chodili do školy, že poctivo pracujú a napriek tomu živoria so svojimi rodinami.

Práve takíto ľudia prestávajú veriť štátu, a pritom práve oni sú jeho základnými piliermi. Je to podľa mňa veľký problém – strata dôvery k štátu, k jeho spravodlivosti, k jeho pomoci zodpovedne sa správajúcim občanom, aj k jeho užitočnosti pre občanov.

Už nejaký čas sa rieši robotická revolúcia, ktorá pripraví časť ľudstva o prácu.

Technizácia a robotizácia spoločnosti ešte prehĺbia nerovnosti podľa mňa. Mnoho ľudí sa stane „pracovne prebytočných“. Riešenie niektorí vidia v nepodmienečnom (či nepodmienenom) príjme – zasa raz sa točia okolo neho informácie i mediálne.

Na prvý pohľad lákavé riešenie – štát vám dá, naozaj dá zadarmo – ten nepodmienečný príjem. Ale – má rozhodne hodne „ale“

• počnúc jeho výškou, však človek by z neho mal hradiť všetky svoje životné náklady (pozor, nielen jedlo a  bývanie, ale i zdravotnú starostlivosť  a iné potreby, a to bez akýchkoľvek ďalších podpôr či príspevkov zo strany štátu),
• cez riešenie doterajších dôchodkových systémov a vkladateľov do nich spravodlivo (lebo ak niekto odvádzal štátu na dôchodok peniaze 30 a viac rokov, asi by nebolo v poriadku povedať „no tak meníme systém a nedostaneš to, čo ti patrí“a štát by sa musel vysporiadať s prechodným obdobím, dosť dlhým, v ktorom by platil niektorým ľuďom aj dôchodok riadne odpracovaný, aj nepodmienený príjem,
• až po riziko nárastu sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Keď som čítala o tom nepodmienenom príjme – ktorý niektorí pokladajú za riešenie tohto problému – najviac ma pobavilo, že od neho očakávajú úsporu rozpočtu. Tak dostali by ľudia viac, alebo menej? Tam je pes zakopaný – nezaistil by ľuďom dôstojný život, ale živorenie, lebo mať príjem cca 400 eur na bývanie, stravu, ale aj ostatné náklady, ktoré teraz nemajú – zdravotné poistenie a lieky a podobne, a už nedostať žiadny ďalší príspevok, ani prídavky na deti, ani príspevok na invaliditu, ani obedy zadarmo v škole – podaktorým zatiaľ nedošlo, koľko problémov by vybehlo.

Ja osobne si tiež myslím, že dávanie bez zásluhovosti v podobe práce je zlý nápad. A že predstava, ako by sa ľudia tvorivo sebarealizovali a prinášali by ľudstvu užitočné úžasné veci, je hodne scestná pre väčšinu populácie. Nie sú sami osebe „silní a žiariví“, no a výchova ich vedie ku hodnote konzumu, priemernosti, nevyčnievania z radu a nerebelovaniu. A nie, takí ľudia nedokážu vychovávať „žiarivých a silných“…

Sulík…

Poďme od veľkých a celosvetových rizík ku  síce nie celosvetovým, ale veľkým rizikám z môjho pohľadu.

Hovorí sa o ďalšom raste nezamestnanosti, negatívnych ekonomických dopadoch korony. Mať v takej situácii vo vláde človeka bez morálnych zábran je na pováženie. Jeho nápad o rozdielnosti mzdy regionálne je podľa mňa hlúpy, ale určite ešte nie najhorší z jeho nápadov.

Čo k tej ním navrhovanej disparite mzdy povedať? Zaujímavú povolebnú úvahu som čítala vo vzťahu ku Česku

https://www.reflex.cz/clanek/prostor-x/90465/pithart-nejchudsi-to-vzdali-rozevira-se-strasne-nebezpecna-propast-zeman-by-mel-mluvit-i-z-voziku.html

a myslím, že paralelu môžeme i u nás nájsť veľmi ľahko. Aj my máme veľkú priepasť medzi Bratislavou a „zvyškom krajiny“. Veľká časť východu sa valí za prácou tam. Disparita regiónov sa akosi nezmenšuje

https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/regionalne-rozdiely-medzi-bratislavou-a-zvyskom-slovenska-sa-nezmensuju/

Výrazný je rozdiel podľa posledných údajov Eurostatu z roku 2019  – Bratislavský kraj dosiahol v roku 2017 v parite kúpnej sily na obyvateľa úroveň HDP 179 % priemeru Európskej únie, čo ho zaradilo až na ôsmu priečku ekonomickej výkonnosti regiónov celej únie. Naopak, východné Slovensko dosahovalo iba 54 % priemeru únie, stredné Slovensko 61 %, a zvyšok západného Slovenska 70 % priemeru Európskej únie.

https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/regionalne-rozdiely-medzi-bratislavou-a-zvyskom-slovenska-sa-nezmensuju/

Spomíname si všetci na slová expremiéra (teda exexpremiéra,  presnejšie), ako na východe nič nežije.

https://fici.sme.sk/c/22323071/v-bratislave-sa-nezije-skutocny-zivot-premier-nastval-ludi-vracaju-mu-to-vtipmi.html

O to hrozivejšiu víziu to privoláva, že najnovší Sulíkov nápad o potrebe rozdielnej minimálnej mzdy v rôznych okresoch a krajoch by viedol ešte ku prehĺbeniu existujúcich nerovností.

Skutočne ma zaujíma, čo navrhuje svojim partnerom vo vláde v tomto týždni. Mal by o zverejniť, možno by to ľudí naštvalo tak, že by doministroval, kým nenarobí väčšie škody.

Nepochybne porastie aj sociálne napätie výraznejšie vďaka jeho nápadom. Dúfam len, že ho Matovič i Kollár budú brzdiť zásadným spôsobom, inak tu máme predčasné voľby do troch mesiacov.

Elena  29.5.2020