Tak už sa ukázala pravda, že páchateľ útoku vo Vrútkach nebol ani narkoman, ani zdrogovaný. Teraz z neho chcú spraviť šialeného – psychotika – pre zmenu v najnovšom článku – to sa podľa mňa tiež zrejme nezakladá na pravde.
Vraciam sa k tomu prípadu, lebo ma naštvalo, ako ľudia tárali v diskusii pod tým článkom – radšej nebudem konkrétne výroky komentovať
Čo v skutočnosti je za tým?
Páchatelia darebáčin všetkého druhu majú jedno spoločné – poviem dnes pár slov o tom, čo to je.
Ako je možné, že niektorí ľudia sú schopní páchať takéto zlo, pohoršujú sa niektorí…
A ja tým, ktorí sa tam tak pohoršujú, odpovedám verejne protiotázkou – ako je možné, že niektorí ľudia kradnú, podvádzajú, využívajú iných? Pozrite sa do zrkadla, a na svoje deti. Koľkí z vás takýmto svojim správaním iným ublížili?
Oooo, že ste nikoho nezabili a teda jeho zlo je väčšie, nedá sa porovnať? Vy máte nejakú váhu na zlo – ktoré je väčšie a menšie?
Nuž, vážiť môžeme rôzne – napríklad podľa miery nečestnosti konania – a potom situáciu, kedy človek útočí v afekte, môžeme vnímať ako menšie zlo z hľadiska premyslenosti zla, než napríklad ako konanie chlapa, ktorý četuje sexuálne s 12-ročným dievčaťom. Alebo ako konanie šľapky, ktorá sa váľa so ženatým chlapom. Lebo takí ľudia majú dostatok času si to rozmyslieť – času hej, ale charakteru a morálnych zásad vštepených výchovou určite nie. Lenže také konanie už podaktorí ani nepokladáte za zlo, ale za normálne správanie.
Podľa mňa ten útočiaci chlapec bol zúfalý…
Krajne zúfalý, natoľko zúfalý, že ho nezastavili ani strely do nôh. Rozhodne nebagatelizujem ten čin, koniec – koncov práve ja už pár rokov som v odborných prácach školy varovala, lebo bola len otázka času, kedy sa niečo podobné u nás stane. Malo to tragický dopad – a to nielen v tých mŕtvych, i zranené deti si ponesú následky hlboko v sebe celoživotne. Určite nekonal správne, žiadny problém nevyrieši ďalšie násilie.
Nekritizujem ani zásah policajtov – bol primeraný v tých podmienkach – snažili sa, konali odvážne. A tešme sa, že odrazenou guľkou nezranili či nezabili sami seba či niekoho na okolí. Chybou je, že nemajú výcvik na tieto situácie, mali by ich občas nacvičovať, a nemajú ani primeranú výzbroj.
Myslím, že páchateľ útočil i na deti, pretože si spájal so školou, zdehumanizoval si ich, a morálne sa vyviazal.
Morálne vyviazanie…
Dôvod, prečo konáme čestne (alebo nekonáme nečestne), sú naše morálne hodnoty a morálna výchova. Niektorí ešte kvôli obave z trestu, tí menej zrelí.
Človek, ktorý koná nečestne, sa morálne vyväzuje. Snaží sa preniesť vinu na obeť svojho konania a „prebieliť“ svoje činy na morálne prípustné. Páchateľ, ktorý znásilní ženu, obvykle tvrdí, že sa mu ponúkala, zvádzala oblečením, súhlasila a podobne. Tento príklad asi chápe každý.
Ale pozrime sa na tie viac prehliadané príklady. Podvádzajúci chlap očierňuje manželku, práve v dôsledku snahy o morálne vyviazanie sa z pocitu viny, že koná nečestne. A šlápota, čo mu vlezie do postele, zasa tvrdí, že to on podvádza a ona nie, ona môže robiť čo chce, lebo nemá záväzky. Odmieta sa pozrieť do očí pravde, že koná nečestne voči manželke i deťom a ubližuje im svojim konaním. Patologická je aj reakcia okolia a celkovo slovenskej spoločnosti v takýchto prípadoch, ktorá takéto morálne zlé správanie „spoluvyväzuje“ – že určite tam bol nejaký problém v manželstve, pevný vzťah by odolal, bagatelizuje nečestnosť takého konania. Je jednoduchšie sa morálne vyväzovať týmto spôsobom, ako otvorene priznať, že ktosi nám tu vychováva indivíduá bez morálnych zábran a hodnôt.
Morálne vyväzovanie má viacero mechanizmov, zamerané sú na správanie, konanie, efekt alebo obeť – je to morálne ospravedlňovanie svojho nečestného konania, prenášanie a rozptyľovanie zodpovednosti, či prekrúcanie a skresľovanie dôsledkov.
Táto spoločnosť sa morálne vyväzuje, ak akceptuje nečestné či amorálne konanie. Posúva tým svoje hranice noriem a štandardov neetického správania, normalizuje nenormu. Demoralizuje sa, nie sú to žiadne morálne hodnoty, ale úpadok zdravých morálnych hodnôt.
Svojim spôsobom sa morálne vyväzujeme, aj keď po prevalení sa kadejakých zlodejín iba hovoríme „oni kradnú, okrádajú nás“ a zostávame v tej situácii pasívni, len sa prizeráme namiesto toho, aby sme zlu čelili a náležitého trestania takého správania.
Nadlimitné tolerovanie nečestného správania v spoločnosti vedie k tomu, že čoraz viac ľudí ho pokladá za prirodzené a prestáva mať pocit viny, ak koná nečestne týmto spôsobom.
Záverom…
Ak chceme deťom vštepovať morálne hodnoty, nemôžeme zároveň tolerovať nečestnosť vo vzťahu k týmto hodnotám v spoločnosti.
Navyše nečestnosť nejakého konania veľkej skupiny ľudí v spoločnosti narušuje sociálnu kohéziu (súdržnosť) a následne nastáva sociálna anómia, bezhodnotovosť, sociálna korózia. Tí, ktorí čestne konajú a poctivo pracujú, strácajú v takej situácii motiváciu konať tak a solidarizovať. Preto je dôležité nepreklopiť systém len na solidárny, ale udržať správnu mieru zásluhovosti v ňom. Spoločnosť morálnym vyväzovaním a tolerovaním nečestností všetkého druhu tak podkopáva nohy sama sebe.
A hej – vôbec som nežartovala nedávno, keď som v blogu napísala, že ak nechcete stavať spoločnosť na čestnom a morálnom konaní, budete musieť náramne dobre strážiť školy.
Elena 24.6.2020
Suhlasim tu dole s Janinou. A iba tak, na okraj ...
Ja tomu nerozumiem, poznám strašne veľa ľudí,... ...
Nuž také prezidentkove zhodnotenie a záver! ...
Celá debata | RSS tejto debaty