Anjelských krídel šum či kopýtok klepot,
chorál tu ticho znie či čertovský chechot?
Rolničky zazvonia, stoja tu sane, Mikuláš darčeky naložil na ne.
Zlatý lesk balíčkov k sebe nás láka,
budú len uhlíky či sladkosť dáka
v čižmičke na okne, čo na nás počká? Srdce nám búši a žiaria očká.
Mikulášsky čas s leštením topánok a vykladaním do okna. Tisíce spomienok.
Deti vyrástli, a dnes sme si mikulášske balíčky dávali prozaicky navzájom v priebehu dňa, keď došli pozrieť. No a tak mám zásobu čiernoríbezľových hašleriek, aj hurmikaki, aj voňavé čajíky.
No i napriek tomu stojí symbolická čižmička na okne ako pripomienka krásnych čias detstva mojich detí i mňa samej.
Keď zahrabete spomienkami, na čo si z mikulášskych čias spomínate najradšej?
Aké farby a vône sa vám s nimi spájajú?
Aká príhoda sa vám v tejto chvíli vynára pred očami?
Sú to príhody vášho detstva, či detstva vašich detí, na čo spomínate viac?
Mňa zasypávajú spomienky s deťmi spojené. Naozaj som sa snažila i napriek nedostatku peňazí nazbierať deťom na prekvapenia. Skladala som rôzne sladkosti pár mesiacov zakaždým, takže mávali veľké a pestré balíčky. A raz – už som to aj blogu kedysi spomínala určite – som to dotiahla do dokonalosti s priesvitným igelitovým vrecom, v ktorom boli sladkosti tak do dvoch tretín – popri čokoládkach, cukríkoch a ovocí som tam naskladala aj veľkoobjemové veci ako piškóty, marshmellows a škatule s keksíkmi. A plyšáci to doplnili, nakúpení postupne v sekáči, každé z detí dostalo aj kúpeného plyšáka vtedy. Oviazané červenou mašľou, ukryté za dverami, čakalo vrece na svoju príležitosť. Zazvonil zvonček na dverách, chvíľu som presviedčala deti, že určite nikto nezvonil, aby suseda mala čas odísť. Potom som prisvedčila, aby pozreli, či predsa len nikto nezvonil. Ach, ten ich radostný krik mi znie v ušiach i dnes.
Po iné roky dostali hračky tiež, šila som ich zo starých svetríkov, pulóvrov či nohavíc. Prvého šitého plyšáka, macka z môjho svetlofialového roláka, s tyrkysovými očami, toho veru mala Kika dlho. Aj s veľkými zajacmi z bieleho kabáta ušitými deti dlho spávali – v rade hračiek, naukladaných nad vankúšom, sa neprehliadnuteľne týčili svojou veľkosťou. A aj teraz, keď sa najstaršie dieťa sťahovalo do mesta, brala si tam plyšákov i vankúšiky, ktoré som jej kedysi ušila z tričiek. Sedela som večer s najmladšou dcérou – vysokoškoláčkou, namiesto spomienkového rozhovoru sa musela učiť na ranný test. Zdieľali sme blízkosť, jedli mandarínky a ticho som spomínala, oddychujúc po besnom pracovnom tempe minulých dní a nocí. Teším sa na časy konečného doprerábania bytu, na čas a energiu i na čítanie. Ale i napriek všetkým ťažkostiam s tým spojeným, som rada, že som sa pustila do tej prestavby, deťom zostane pekný byt, kam sa budú môcť chodiť rekreovať.
Dumala som nad tým, čím sa líšia Vianoce a Mikuláš…
Jasné, atmosféra Vianoc je iná, magicko-rodinná, duchovná a čarovná. Mikuláš je pre nás zasa príležitosťou bilancovať svoje dobré i zlé skutky, ešte predvianočne očistiť svoje srdce od nánosov v priebehu roka získaných. Položiť si otázku, za čo by ma anjel pohladil krídlom, a pravdivo si priznať, kvôli čomu zadupe čert a pohrozí mi.
Nuž, úprimne za seba – snažím sa konať láskavo. Dupať čert ale môže veru tiež – nerobím nič zákerné nikomu, no neprechádza ma hnev voči jednej osobe, prajem jej presne to, čo som jej priala. Veru ma samú prekvapuje, aký slovník dokážem použiť, lebo o nej nič pekné a slušné nepoviem. Nakoniec som kývla plecom a prijala som svoj hnev, že ako viem intenzívne milovať, viem aj intenzívne nenávidieť, som skrátka drak.
Poďakovala som Mikulášovi v duchu za darčeky, aj za dary života, akými sú moje deti. Áno, Mikuláš je pre mňa sviatkom bilancovania darov života, kým Vianoce hĺbkou pút a pohľadom na život. A je úžasné, že sú oba tie sviatky blízko seba, ako súčasť adventu, poskytujú nám príležitosť ísť viac do seba.
Zakýval mi dobrácky rukou, nasadol do saní, rolničky sa rozozneli – a uháňal oblohou do diaľky….
Elena 6.12.2020
Celá debata | RSS tejto debaty