otvorene

Ľudia sa často pýtajú – ak je Boh, prečo je vo svete toľko zla?

Opačne však možno túto otázku postaviť – ak Boh nie je, prečo je vo svete toľko dobra? 

Nedeľný večer plynul ako pokojná rieka. Vzdialený je zhon pracovného týždňa, bahno politiky, aj denný ruch v takých chvíľach končiaceho dňa.

Váchovu knihu s poetickým názvom Kéž bych pod hvězdami dobře odtančil svuj tanec, plnú nádherných fotografií a myšlienok som mala v rukách,  o niečo z nej sa v tejto chvíli podelím s vami pre zmysluplné vykročenie do prichádzajúceho týždňa

Je to tak i podľa mňa – netreba vysvetľovať existenciu zla, treba vysvetľovať existenciu dobra.

Zlo konať je ľahšie ako konať dobro.

Zlo je pohodlné, sebecké, pre samotných tak konajúcich bezprostredne prospešné. Rýchlo nájde kumpánov, ktorí sa pridajú – však je to také lákavé získať čosi nie vlastným úsilím, vybabrať s ostatnými. Mať sa dobre za akúkoľvek cenu, užívať si čo najviac – veď žijeme len raz. Je to skrátka lákavé konať zlo, v kadejakých oblastiach nášho života a mnohorakými spôsobmi.

Pomáha mať viac a „byť viac“ – cítiť sa nadradene, mať zdanlivú moc nad inými. Neuvedomujú si ľudia konajúci zlo, že na nich zanecháva nezmazateľné stopy  a že aj raz im to Zámer sveta zráta, je iná vec. 

Otázku prečo ľudia konajú zlo – prečo voči iným robia veci nečestné a bezohľadné, ubližujúce – tak tú si dávam už hodne dlho. Odpovedí je veľa – podstata je v tom, že sú to ľudia hlboko nešťastní a vnútorne pokrivení, nežijú zmysluplne. Lebo človek žijúci zmysluplne nepotrebuje podvádzať, využívať iných a klamať, je v súlade so svojim svedomím.

A nemyslím si, že by človeka poznačila nejaká ťažká životnú skúsenosť tak, že sa rozhodne konať zlo. Práve naopak, taká skúsenosť nám môže pomôcť byť vnímavejšími. Aj k tomu je krásna myšlienka v knihe, ktorú spomínam „Strom, ktoré má priniesť hodne ovocia, musia prerezávať“. Hovorí o tom, že bolesť a strata majú pre nás zmysel.

Je až desivé si uvedomiť ako konanie zla poznačí človeka – ako formuje jeho pohľad na svet a ľudí okolo neho, ako z neho vytrasie aj zvyšky úcty k ľuďom, ak aj kedy nejakú mal. Ako človek konaním zla slepne – nevidí bolesť iných, nevidí utrpenie iných, nevidí možnosti konania dobra pre seba samého. Zastiera pohľad človeka konanie zla, ako keď stúpate na vysokú vežu. Vidíte zhora celý svet, máte rozhľad, ale tí dole sú ako mravčeky, úplne maličkí, čo už…

Zlo dáva pocit moci a slobody. Sedí pritom taký človek v sebeckej klietke, hodne malej.

Dobro nie je pre slabochov, vyžaduje si vnútornú silu, láskavosť, zrelosť, rozhodnutie konať dobro. Vyžaduje si veľa úsilia od nás, nedeje sa samo od seba. Je o obetavosti a  nepohodlí – lebo človek investuje svoj čas, energiu, sily, svoje srdce otvára cudzej bolesti – podelí sa o ňu s niekým iným, koho možno ani nepozná.

A napriek tomu všetkému existuje dobro.

Ako to že už dávno nezaniklo?

Dobro a zlo sa skrátka potrebujú navzájom, vyvažujú sa vo svete akosi, myslím. Bez existencie zla by sme nechápali podstatu dobra, aj keď by bolo všade okolo nás. A  práve toto poznanie pokladám za dôležité. Našu možnosť voľby medzi nimi – bez nej by dobro asi ani dobrom nebolo, len samozrejmosťou.

Takže hej, zlo tu je, kade-tade okolo nás.

A o to viac úcty ku každej kvapke dobra cítim…

Elena

Pre pohodový začiatok týždňa všetkým hudba ako prameň čistej vody…

Fotografia je, pravdaže, moja – ale štvorlístok pre šťastie patrí všetkým…