Ach, vždy som túžila žiť na hrade, vzdychla som si zasnívane pri titulkoch filmu.
Ale nie na takomto, pravdaže, dodala som, keď som videla ruinu v úvode filmového príbehu.
Rozprávka Dračie srdce bude, dieťa povedalo. Draky milujem a príbehy o nich tiež. A tak po veeeeeľmi dlhej dobe som televíziu sledovala.
Na chvíľu mi pripomenul film dračiu múdrosť a ľudskú krutosť. Aj slzy do očí mi vytiahol – nie, nechcem aby draky zomierali, čo ste?
Sila rozprávok, ťahajú našim životom od detstva jemnú červenú niť. Takú krehkú, že sa nám tají dych a naše srdce šepká „áno, áno, rozprávky áno“. A pritom takú pevnú, že nás dokáže udržať na nohách v ťažkých časoch, vedie nás k nádeji, že príbeh pokračuje ďalej…
Je to o rovnováhe, povedali by ste možno. No mne to slovo nesedelo, pripadalo mi ako kŕčovitá snaha udržať sa kdesi v strede.
Pravá rovnovážnosť podľa mňa je byť schopný sa vychýliť zo stredu na stranu v jednej chvíli, a dokázať sa vrátiť späť. A v podstate stále trochu kolísať okolo tej osi. Lebo život je o dynamike, nie o strnulom státi v bode stredu. Poviem vám, neverím ani ľuďom preklopeným ustavične slniečkovsky – stále pozitívni, stále usmievaví, popierajúci realitu života. Lebo je prirodzené, že občas svieti slnko, a občas prší, a potom zasa svieti slnko.
To je SÚLAD, áno, presne, to slovo zapadlo ako puzzle do mojej skladačky pred časom a ja cítim hrejivú vďačnosť za ten šamanský odkaz, ktorým ku mne prišlo.
A za všetky synchronicity posledných dní.
Niekedy to tak v nás cinkne v živote, intuícia nám šepká, že toto je to správne – poznáte to tiež?
Mne tak zarezonovala jedna kniha pred časom. Konečne som ju objednala v pondelok a včera kuriér dorazil s balíčkom. A zase to cinknutie pri prvom pohľade na ňu, tie správne veci si nás volajú dookola. Na obale púpava v kolobehu života, púpavy sú pre mňa veľký signál. Keďže som zrakovo-dotykový typ, fascinoval ma i jej obal z recyklovaného papiera, prirodzený, upokojujúci na dotyk.
Aktívní naděje sa volá. Jej obsah je o vďačnosti a súcite, čo pokladám v živote za cenné. Aj o obnove spojenia. A i o aktívnej nádeji, pravdaže. Napriek nedostatku času som do nej nazrela na chvíľu. Aktívna nádej – to je ďalšie slovo, ktoré mi zapadlo do skladačky poznania. Lebo mám rada ľudí, ktorí bojujú, aby sa niečo vo svete pohlo k lepšiemu. No nie je to boj o hneve a napätí, ale o prijatí sveta v jeho podobe a pritom ochote urobiť malý výkop k zmene. lebo taký boj je o nádeji, že svet môže byť o trochu lepšie miesto, ak sa budeme snažiť každý spraviť kvapku dobra. Maličkosť.
Aktívna nádej je taký ten pocit, že vnímam súcitne veci, no nemám pocit zúfalstva, že sa to nemení, lebo za seba som urobila niečo, aby sa veci posunuli. Takže slovo aktívna nádej mi k tomu pocitu dosadlo.
Uvedomujem si dôležitosť správnych slov a správnych vecí a správnych ľudí – lebo zapadnú ako dielik skladačky v našom obraze, ten jediný tam patriaci dielik.
Áno, to teraz hovorím veľké ďakujem Zámeru sveta.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty