Neviem, či sa tešíte tak pochabo ako ja v tejto chvíli. Niekedy zabudneme, ako bláznivo sa vieme tešiť. Čas do nás vbíja bolesť a sklamania, a naše srdce sedí tíško v kúte.
A potom Zámer sveta fúkne, z jeho dlaní vyletia koincidencie ako semienka púpav – a veci sa zázračne pohnú. A naše srdce začne tancovať…
Ak viete čo – to o šamanskej ceste, poznáte zrejme slovo „lajk“. Nie, nie je to klikanie na facebooku – označuje šamanov žijúcich v Andách. Budujú posvätný sen, ktorý nás sprevádza k budúcnosti a je prejavom vnútorného poriadku vesmíru. Každý z nás nesie v sebe kúsok toho posvätného sna. Nádhernú knihu o tom ako nájdeme svoj posvätný sen napísal Alberto Villoldo, pod názvom Srdce šamana u nás vyšla. Už som o tej jeho knihe kedysi v blogu písala, lebo je pre mňa inšpiratívna. A napísal aj knihu Šaman – mudrc – liečiteľ, mám ju v kôpke mojich neprečítaných.
Poviem k tomu, že podľa Villolda sa potrebujeme vzdať troch životných predstáv, aby sme sa dostali ku svojmu posvätnému snu – prijať že život je stálou zmenou, že smrť je danosť a že oslobodiť sa zo života v strachu dokážeme iba my sami.
Mňa postrkáva Zámer sveta šamanskou cestou už nejaký čas.
Ponuky na šamanské akcie mi prichádzali po čase v predminulom týždni. Moc lákavé, ale teraz to finančne nejde.
Lenže ak niečomu máme prísť, tak Zámer sveta opakovane dáva šance, aby sme k tomu vykročili. A tak som dostala včera podvečer info o bezplatnom seminári s Villoldom na dnes. Skutočne zadarmo, a dokonca si možno vybrať z viacerých časov počas dňa. Nebol by preto problém ho absolvovať ani popri práci, ale vzhľadom na dovolenku som si ja zvolila čas dopoludňajší. Áno, áno, áno – naozaj neviem, kedy som sa tešila na niečo tak silne naposledy. Vnímam to ako ďalší krok ku môjmu poslaniu.
A tak vám poviem moju skúsenosť s poznaním, čo je pre nás v živote pravé
Prečo prichádzame k pravým veciam, až keď sme skutočne zrelí a na akej úrovni sme natoľko vyčistení, že prekročíme prah ku pravému? Kládla som si túto otázku opakovane vo vzťahu ku môjmu poslaniu. Odpoveď mi došla až včera v plnom rozsahu, tak sa to poskladalo
Znakom pravosti býva obvykle „ťuknutie“ intuície na prvý pohľad – „potiahne nás niečo nevysvetliteľne, tak nelogicky“. Ak sa vám do života dostáva niečo a vaša intuícia pri tom spozornie, máte pocit že vás to kdesi v hĺbke vás samých a nelogicky oslovilo, rovno k tomu vykročte. Áno, to znamená, že to máme vnímať srdcom.
Ak ku niečomu máme prísť, tak Zámer sveta nám opakovane dáva šance, aby sme k tomu vykročili. Je to zvláštny princíp – čo k tebe má prísť, to sa Ti opakovane pletie do cesty – „venuj tomu pozornosť“ hovorí Zámer sveta. Musíme ale vedieť odlíšiť pravé ako „opakované pletenie sa do cesty“ – to je ponúkanie nového, nie motanie sa v minulosti a neschopnosť sa jej pustiť.
Na ceste ku tomu pre nás v živote pravému bývajú skúšky našej zrelosti. Niekedy preto vznikajú na tej ceste prekážky a akoby sme sa ku pravému nevedeli dostať, vtedy pomáha jediné – že sa snažíme stať belšími, čistiť sami seba – prehlbovať svoju láskavosť a svoju úctu, a tým aj svoju pokoru. Vlastne dlho trvalo kým mi doplo, ako sa ku pokore dostávame cez láskavosť a úctu, až v jednej chvíli som to začala vnímať.
Ak cítime, že nás k niečomu ťahá a začneme to posudzovať, tak sa nám to môže javiť ako nie vhodné, no je to kvôli našim predsudkom v jej pozadí je nedôvera voči Zámeru sveta. Tie pravé veci si vyžadujú pristupovať ku nim bez strachu a s úctou.
Ponúkanie vecí pre nás pravých Zámer sveta robí tak, aby sme rástli. Aby sme neposudzovali – preto to pravé si na začiatku vyžaduje prekonanie našej hranice. Niekedy nás postaví do situácie voľby z dvoch možností – a pravá je tá ťažšia cesta, falošné lákadlo sa javí „lepšou voľbou“. To kvôli tomu, aby sme dokázali odlíšiť pravé a nepravé a zanechať predsudky.
Je to ako tá hra na posilňovanie dôvery v skupine, že sa pustíte strachu a nedôvery, voľne padáte dozadu, pritom ostatní vás zachytia. Preto sa ku pravému dostáva tak málo ľudí. Lebo máme málo dôvery. Posudzujeme správnosť a nesprávnosť ponuky Zámeru sveta, a sprevádzajú nás ako barličky naše predsudky.
Jednoducho nám po celý čas Zámer sveta hovorí „Veríš mi? Tak poď k tomu pravému…“
Toľko z môjho poznania nateraz, aby som ešte i koláč s čiernymi ríbezľami upiecť stihla, kým začne ten seminár…
Elena
P. S.:
Dám z tej knihy Srdce šamana náhodne otvorenie stránky a myšlienku z nej? S úctou k Villoldovi za jeho láskavosť…
Láska je podstatou Prapôvodného svetla…
Fúha, neviem čo to hovorí vám, ale mne to hovorí teraz veľa…
Podelím sa s vami aj o link – tak mi to nejako priplávalo teraz – ešte dnes beží ten seminár do večera. Tak možno niekoho z vás k nemu Zámer sveta privoláva…
Šamanizmus, veštenie, numerológia, ale aj... ...
Celá debata | RSS tejto debaty