V divokom vetre som podvečer niesla jedlo túlavcom pod bytovku. Iba kde – tu sú zvyšky snehu i tu v horách teraz. No tie útržky mali v sebe drobné stopy mačacích labiek. Stopy sú témou, o ktorej uvažujem v rôznych významoch občas.
Opätovne sa téma stopy objavila v mojich myšlienkach i neskôr, keď som doma siahla po knihe pri písaní. A v nej bola myšlienka o stopách, ktoré zanechávame – že v živote nestojíme len za seba, lebo kamkoľvek prídeme, robíme stopu i za našich rodičov, predkov, komunitu, národ, vlasť… Nereprezentujeme len seba.
A do tretice sa téma stopy objavila o niečo neskôr večer v precízne vypracovanom článku doktora Weissa, plnom desivých faktov, Výstižne popísal jasné stopy o umelom pôvode vírusu a aj o jeho tvorcoch, ktorí majú konkrétne mená a krajiny pôvodu..
Zámer sveta, prečo mi to prihrávaš? Téma stopy je koincidencia, nenáhodná náhoda, bolo mi jasné.
Tichý smiech sa ozval pobavene – vidím, že vidíš.
To nie je odpoveď na moju otázku, zaševelila som, veď mi to prezraď. Čo sa stalo v piatok?
Koincidenciami nás Zámer sveta učí. Mne vo štvrtok večer v priebehu pol hodiny tri informácie k tej istej téme hodil – šamanské, a cesta lesom. Áno, tak by som to spravila, to je dobrá skúška – prikývla som úprimne. Povedala si vážne áno šanci bez predsudkov? zapišťal nadšene. To je dobre, konečne.
Som intuitívec, a tak som vedela v piatok dopoludnia – niečo sa stalo, mňa sa týkajúce, úsmev mi rozžiaril tvár. Posunulo sa to správnym smerom, počula som tichý hlas – no na moje domŕzajúce otázky bol odpoveďou Zámeru sveta len tichý smiech.
Stopy sú tou odpoveďou na moju otázku? No dobre, musím sa skrátka dívať pozorne…
Elena
Elenka +++++++++++++++++++++++++++++++++++++++... ...
Celá debata | RSS tejto debaty