otvorene

Kráčala ulicou, ako vždy – bez dáždnika. Popŕchalo, no dážď pomaly ustával a slnečné lúče jemne presvitali cez mraky. Cestička viedla parkom. Zastala pri lavičke, položila na ňu tašku s nákupom. Potriasla hlavou. Dažďové kvapky z koncov vlasov sa rozfrkli na všetky strany a vlasy v slnečných lúčoch zažiarili zlatistou farbou mosadze.

Dopršalo. Oblaky z tmavošedej kde – tu menili farbu na šedobielu a pretrhávali sa náhlivo, odhaľujúc rozprávkovo modrú oblohu. Zhlboka sa nadýchla. Krajina roztrblietaná slnkom voňala sviežosťou. Lavička okamžite vyschla, no kvapky dažďa ešte dúhovo žiarili v tráve.

Vytiahla z kabelky chlebovú bagetu s bryndzovou nátierkou. Poznáte ten hlboký pocit pohody a domova, spojený s čerstvou chrumkavou bagetou a bryndzovou nátierkou s nadrobno nasekanou zelenou cibuľkou, však?

Pomaly jedla bagetu, pozorujúc vrany hľadajúce na zemi  v tráve hmyz. Viac ako polovicu bagety zbalila starostlivo do sáčka a obedovej škatuľky s motívom sýto ružových ruží. Napila sa hruškového džúsu. Usmiala sa v ústrety dňu a chcela vykročiť, no pri koši si všimla pokrčený list.

Natiahla sa poň mechanicky, dlaňou vyrovnala vlhký papier. Sadla si. Slová sa miestami rozpíjali – boli to slzy či dážď, čo to spôsobili? Ten, kto ho písal, ho chcel hodiť do koša, no vyrovnaním list akoby nadobudol život a jej pripadalo neprijateľné ho tam teraz len tak vložiť. Opäť ho prerovnala rukou, držala ho trochu bezradne a trochu zamyslene. Čo s ním?

„A tak sa podelím“  dokázala prečítať časť textu “ spravodlivo, na polovicu, s každou jednou z vás.“

Je to také motivačné, veru, tak by to malo byť, že sa podelíme o všetko spravodlivo s inými – vzdychla si a snažila sa potlačiť zvedavosť hlboko vo svojom vnútri.

Ešte raz vytiahla z kabelky hruškový džús, odpila z neho trochu, starostlivo ho zavrela a odložila. Potom odhodlane siahla po liste.

Zabehla očami na jeho začiatok.

„Zistiť, že vás chlap, s ktorým žijete, podvádza s inou ženou – či viacerými –  žiť s tým deň za dňom je veľký a dlhodobý stres.  Že kdesi je žena, ktorá sa voči vám a vašim deťom správa nečestne,že dokonca ich je viacero – čo to spraví s vašou dôverou ku svetu a ľuďom? 

Neriešim teraz toho chlapa, ale vás a váš podiel, rajdy všetkého druhu. A je úplne jedno, či „nadväzujete vzťah“, alebo „iba žúrujete“, či „nič zlé nerobíte, len si s ním píšete na Pokeci“ –  a keď človek zistí, že o čom, obracia sa mu z vás žalúdok.  Prekvapuje vás, že som vás označila „ibasuka“ a že vás pokladám za smutnú vizitku výchovy vašich rodičov? 

Ak zistíte takúto nečestnosť, kráčate peklom. Tie, ktoré zažili niečo podobné, vedia, že vás bolí každé nadýchnutie. Nesiete  bremeno strachu, lebo nechcete aby trpeli vaše deti. A ak viete anticipovať – tak zažívate aj hnev, že v solidárnom systéme pracujete i na podaktoré takéto ženy a ich rodičov – kým ony sa iba pohodlne povaľujú a boxujú Pokec. 

Šla som teraz 3 dňami podozrenia na závažnú diagnózu, pri ktorej prvá otázka lekárky bola, či som zažila nejaký veľký stres v posledných troch rokoch. No ako by nie, zlatíčka, vďaka vám, však? A tak sa podelím, spravodlivo, na polovicu, s každou jednou z vás. Čo takto spravodlivo sa oň podeliť – oboznámiť drahých manželov, akú pačmagu doma živia, či  bývalých partnerov, čo o nich vypisujete. Prípadne zverejniť všetky tie písačky, keď na tom nič zlé nie je – nech si o morálnosti vášho konania urobí názor každý sám. Predstavte si – neznáma osoba mi nechala tie vaše konverzácie z Pokecu prefotené v obálke v poštovej schránke  v jeden pekný deň – skutočne ani netuším kto a neviem ani ako to získala dotyčná osoba…

Zámer sveta sa teraz ticho smeje – na rozdiel od vás, atrakcie made in Pokec, vie dve veci. Jednak že sa závažná diagnóza nepotvrdila, a jednak že si ho doberám tým delením stresu. Nešpinila by som si s vami ruky – žena vypisujúca po večeroch so ženatým chlapom je chudera, nemá úctu k iným ľuďom, ani sama k sebe. Ku mne by mohol prikráčať iba chlap, ktorý má záväzky definitívne uzavreté – len tým prejaví ku mne úctu, a môžem mu veriť. Nie, nie ste také neodolateľne úžasné, keď si s vami vypisuje ženatý chlap na Pokeci, len máte deficit intelektu, takže nerozumiete, o čom také jeho konanie vypovedá…

Zložila dočítaný list a vložila si ho do kabelky, nechcela ho hodiť do koša. Usmiala sa jemne – život píše zvláštne príbehy. Dôjsť k náhľadu v takej situácii nie je jednoduché – chce to veľa času či síl životne zmúdrieť, ktovie…

Elena