otvorene

Ťažké časy – asi si tento pojem predstavuje každý z nás inak. Zažívame ich v živote každý občas – a nejako sme ich prežili. Nie sú to ale ťažké časy, do ktorých ide spoločnosť ako celok. Mali by sme si preto spoločne vytvoriť predstavu, čo by nás čakalo v ťažkých časoch „a la naša vláda“. Čo prinesú ťažké časy, do ktorých nás vlečú.

1.Bývanie a teplo

Ak sme v minulom blogu spomenuli Nicholsonovú, každý príčetný človek chápe, že v Bruseli platiť 120  eur za bývanie vzhľadom ku výške príjmov nie je veľa – mnohí platíme mesačne tu podstatne viac, a to ani nemáme jej plat europoslankyne, takže jej stačilo platiť mesačne viac o 200 eur. Iste s rodinou nebýva v jednej izbe, takže sa mi to nezdá na Brusel neúmerná suma. Pri jej príjmoch by jej to určite nemalo robiť problém.

Ťažké časy ale budeme mať my, ako vysvetľuje profesor Staněk, lebo z našich príjmov nedokážeme platiť tisíce mesačne za elektrinu, ani za plyn. A údajne tretina (podľa mňa i viac) rodín bude musieť voliť, či idú kúriť alebo či idú kupovať potraviny. Najhoršie na tom budú ľudia v bytovkách, lebo ani úplné odstavenie radiátorov neznamená neplatenie. Sú pomerové vzorce, takže títo ľudia sa môžu dostať do neriešiteľnej situácie.

2. Potraviny na prídel?

Nemusia byť ani na prídel potraviny, lebo ich ceny môžu byť také horibilné, že si ich nebudeme mať za čo kúpiť. Varovným príkladom nám môže byť informácia v médiách od pekárov, že môže byť rohlík za 50 centov, chlieb za 8 až 10 eur, ako potvrdzuje článok v linku

https://www.trend.sk/ekonomika/chlieb-8-eur-rozok-50-centov-pekari-stratili-nadej-tym-mensim-hrozi-krach-ludom-drazoba

Ak teraz kývnete rukou, že to nejako dáte, treba si uvedomiť, že nielen rohlíky a chlieb zdražejú, ale všetko. Takže hovoriť o tom, že náš životný štýl bude skromnejší, vidím ako nadsádzku. Stravovať sa spôsobom našich prastarých rodičov, kedy boli bežnými pokrmami žobrácka polievka, hustý čír, kukuričná či ovsená kaša, rezance s mrkvou – od toho si mnoho ľudí odvyklo. Mäso na tanieri bolo v mnohých rodinách samozrejmosťou každý deň, ako aj obedy v reštauráciách pre mnohých pracujúcich.

3. Rast nezamestnanosti

Ako upozorňuje článok v linku

https://www.trend.sk/biznis/ziadne-plany-peniaze-ani-pomoc-hegerova-vlada-zlyhava-hrozi-socialna-burka-vzdor-firiem?itm_brand=trend&itm_template=article&itm_modul=neprehliadnite&itm_position=1

na Slovensku kvôli vysokým cenám energií príde v najbližších týždňoch o prácu až desaťtisíc ľudí – od zamestnancov až po firmy. Prepúšťanie ohlásili závody ako hlinikáreň Slovalco, oravský výrobca ferozliatin OFZ, chemička Duslo Šaľa i novácky chemický závod Fortischem, ďalšie sa čoskoro ohlásia.

Aj mnoho ďalších súvisiacich a vonkoncom nie dobrých zmien by vraj malo nastať, o ktorých budem uvažovať v tejto jedenástke blogov. Teraz ale zostaňme pri otázke z nadpisu Ako ísť do zlých čias? Podaktorí do zlých čias vyrazili tým, že si robia zásoby potravín, dreva na zimu, solárne vykurovanie kupujú ako prídatný zdroj energie, zatepľújú, kupujú či pletú teplé svetre.

Iní kreatívne zvažujú ako ťažké časy zmierniť, alebo aj zvrátiť.

No, to akoby nás osud do zadku kopal, rozhýbte sa konečne, Slováci.

Lebo za tento marazmus nemôže vyššia moc, ale konkrétni ľudia.

Tí, ktorí prišli so sprostým nápadom „solidaritu cez sankcie“. No, aby som bola objektívna, nie je o nič sprostejší ako posielanie zbraní na Ukrajinu, lebo vonkoncom neslúžia mnohé z tých zásielok pre účely obrany, ale na nehorázne kšeftovanie. Nuž, z našich daní napchal ktosi vrecká ukrajinskej mafii. Hm, ktorý debil to len bol?

A vráťme sa k solidarizovaniu s Ukrajinou cez sankcie – ako asi Ukrajincom pomôže, ak budeme v zúfalej situácii my sami – v biede, bez plynu a elektriny, o hlade, s rozpadnutou ekonomikou? Však nielenže im nebudeme mať ako pomáhať – a oni naťahujú ruky vo veľkom, aby im ktosi prispel na zimné vykurovanie najnovšie – ale i ochota ich vôbec vidieť bude nulová. Tak aby potom ľudia Ukrajincov nehnali stadeto kadeľahšie.

Skrátka, vôbec to nevidím ako dobrý nápad odstaviť sa teraz od ruského plynu – ak sa od neho niekto odstaviť chce, pokojne ho vypnime – máme nakúpený aj plyn z iných krajín, môže si ho za tú cenu používať. My, ktorí chceme lacný ruský plyn, sa vyjadrime verejne, že ho chceme.  Lebo nám tu médiá vo veľkom klamú, ako nám Putin odstavuje plyn, no pravdou je opak. Že sme ho nekupovali za ruble, to je dôvod, že nemáme teraz ruský lacný plyn tak ako ho majú Maďari.

Ak niekto uprednostňuje ideológiu pred ľuďmi, tak je to zaslepený fanatik.

A tu nás vedú ľudia, ktorí zaslepene melú „pomoc Ukrajine nadovšetko“. „Odstrihneme sa od ruského plynu“.

No, pre mňa za mňa, nech si „odstrihovači“ odstrihnú aj gumu na svojich trenkách, ale nech do takých somarín neťahajú aj mňa. Lebo to, do čoho nás namočili, sú existenčné problémy. Ľudia nielenže nebudú mať z čoho platiť stravu a kúrenie, ale ani bývanie celkovo, a môžu prísť i o strechu nad hlavou.

Odpojenie od ruského plynu teraz? I za cenu krachu našich firiem a tragédií mnohých rodín? Veď Zelenskyj vyhlasuje aké víťazoslávne ťaženie vedie, že vyhrá vojnu proti Rusku  – tak sa zaobíde i bez našej pomoci v podobe „solidarity bez plynu“. Zato nám lacný ruský plyn zachráni ekonomiku, zachráni  životnú úroveň mnohých rodín, zachráni nás pred tým, aby sme tu zúfalo mrzli. Má byť chladná jeseň, aj dlhá a tuhá zima podľa predpovedí meteorológov.

Ak sa Nicholsonovej žiada v Bruseli mrznúť, má na to zrejme dobrý dôvod, aby tam trčala. My ale nemáme dôvod tu mrznúť.

Bohužiaľ, nemám dobrú správu – ťažké časy nás čakajú tak či tak.

Lebo tie obrovské peniaze, ktoré vláda pomíňala, tie nikto v pivnici nenatlačí. Ako to krásne vyhlásil profesor Staněk, ísť ťažkými časmi by sme mali s ľudskosťou a zodpovednosťou.

Ľudskosť v dnešných časoch ale neznamená to, že  niektorí budeme iba dávať a iní iba brať, brať a brať. Znamená čestnosť, neegoizmus a veľmi úzko sa spája s tou zodpovednosťou. Musia skončiť zlaté časy dlhodobej nezamestnanosti – a z každej rodiny musia niektorí členovia ísť pracovať, aby živili svoju rodinu. Budeme musieť dôsledne trestať kšeftárov a špekulantov, ako aj čiernu prácu.

A samozrejme, potrebujeme spravodlivo potrestať tých, ktorí nás do ťažkých čias dostali.

Elena