otvorene

Vietor hučí za oknom šialene.

Popri mojom nočnom písaní myslím so súcitom na túlavcov a posielam im energiu. Všetky tie mačky a psy bez domova, či deň za dňom kruto vyhadzované. Isteže, súcitím i s bezdomovcami, no tí majú predsa len aké-také možnosti sa o seba postarať či vyhľadať pomoc, zvieratá sú úplne bezbranné. Zima vo mne nevzbudzuje nadšenie kvôli nim. Ale ani dochádzanie do práce od nás z hôr v zime nie je nič príjemné – ráno k busu brodenie sa snehom, vyčkávanie v mrazivom ráne či bus prejde popri na Javorinách skrížených kamiónoch. Veru i takej romantickej duši ako ja to bralo občas chuť vytešovať sa z rozprávkovej krehkosti poletujúcich vložiek a snehom zasypanej krajiny. Zakaždým som si hovorila, že ďalšiu zimu už nechcem stráviť tu. Všetok sneh, ľad a mráz by som prajne poslala fanúšikom zimných športov na vyhradený kus územia, aby sa tam zimou vytešovali a pokojne by som sa bez týchto darov zimy zaobišla.

A tak nenadšená zimnou fujavicou popri mojom nočnom písaní som na chvíľu prepla na oddychový polčas a zauvažovala som tak vodnársky o absurdnom fungovaní našej spoločnosti. Je vidieť, ako ľudia šetria na všetkom možnom a mňa vždy chytí za srdce, keď vidím v obchodoch dôchodcov s takmer prázdnym košíkom či túžobné oči detí, čo by kadečo z tých lákadiel chceli.

Vedela by som tento štát vylepšiť od podlahy, veru, vedela, aby nám všetkým bolo lepšie. No dobre, všetkým nie, lumpi a lajdáci by pri mojom vylepšení poutekali z tejto krajiny, len by sa tak za nimi zaprášilo. Celé to smerovanie nášho hospodárstva mi pripadá bludné – veď hej, nie som ekonóm, ale zdravý rozum mám.

Úplne nezmyselne dotujeme drahých zahraničných zamestnávateľov. Ak im dávame úľavu od platenia odvodov, potom nám tie peniaze chýbajú v zdravotníctve a v sociálnej oblasti, na dôchodky trebárs. Aj naši podnikatelia by tých nezamestnaných zamestnali za aj o dosť menšie peniaze. A to by sme tu nemali ešte kadejakých robotníkov zo zahraničia, lebo pokladám za nezmysel dotovať pracovné miesta pre nich – nech sa im o ne postará ich vlasť. Zamestnali by sme našich dlhodobo nezamestnaných ľudí.

Rozvinuli by sme si spracovateľský priemysel – keby dostali podnikatelia v tej oblasti polovicu tých automobilkárskych peňazí, tak by to tu kvitlo spracovateľmi. A veru tí dlhodobo nezamestnaní a nízkokvalfikovaní by tam mali miest dosť.

Podobne nezmyselné opatrenie je „uľaviť od platenia odvodov“ nízkopríjmovým profesiám – lebo peniaze na odvodoch potom chýbajú, a služby v zdravotníctve i sociálnej oblasti čerpajú aj títo ľudia. Takže nepochybne by bolo nutné zreálniť platy, zvýšiť ich pre všetky profesie na úroveň, pri ktorej by si mohli ľudia dovoliť platiť odvody. A žiť dôstojne.

Cestou do pekla je podľa mňa zvyšovanie dávok v hmotnej núdzi, lebo to znižuje ochotu pracovať u podaktorých. Nechce sa im rozhýbať, hoci veľa ľudí za prácou cestuje – a koniec-koncov v situácii, že by sme tu nedávali zisky zahraničným obchodným reťazcom, zvýšil by sa aj počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve opäť, a mohli by sme obnoviť družstevný systém v dedinách.

Veru, zahraničné reťazce – ďalším nezmyslom je, že sa tu vláčia obchodné reťazce zo zahraničia. Veď je jasné, že sem budú dovážať ich tovary – a ako je verejným netajomstvom, vozia sem kadejaké „nám prispôsobené“ výrobky s nižšou kvalitou. Lenže potom naši výrobcovia nemajú šancu a namiesto zdravých potravín sa kŕmime  kadečím, čo zhoršuje naše zdravie a skracuje život. Minulý týždeň som v nadráne počúvala – tuším na Infovojne reláciu o tom, ako sa menili normy množstva povolených škodlivín – opakovane od čias socializmu, a samozrejme v neprospech občanov, hladiny škodlivín sa benevolentne posúvali a posúvali. Vrátila by som tie normy do socialistických čias, lebo zdravie máme iba jedno, a zdravotníctvo v zúfalom stave, tak zdravie ľudí treba chrániť.

Súkromné zdravotné poisťovne by sa tiež neohriali, nemusela by som ich ani rušiť a riskovať vleklý súdny spor s ich draho platenými a vybitými právnikmi – len by som im zaviedla povinnosť uzavrieť povinnú písomnú zmluvu s každým poistencom čo mu to vlastne poisťujú  za tie peniaze – čo všetko za svoje peniaze od nich dostane. Tak by sme nemohli byť okrádaní spôsobom, že platíme odvody, a ešte si i priplácame na kadečo. Za správu by dostali 0,1 % odvodov – žiadne zisky.  A bez právnických kľučiek o tom, že by sa menilo v čase. Boli by garantované dostupné zdravotné služby – v každom mestečku, lebo chorí ľudia potrebujú pomoc na dosah a nie za ňou vyrážať kdesi po nociach akoby šli trampovať do Skalistých hôr.

Ukázala by sa tam jasne nezamestnaným i výhoda pracovať, lebo bez práce by dostali len nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Dôchodcom by štát prispel na úplnú zdravotnú starostlivosť, ako aj nezamestnaným invalidom.

A samozrejme, autora nápadu o tom, že z povinne platených odvodov si tu ktosi mohol napchávať kešene, by sme trestne stíhali a verím, že aj odsúdili. Vlastne kadejakým lumpom by sme to spočítali, ak by nezmizli privčas. To by bol víchor spravodlivosti – tento vietor za oknom to je nič oproti nemu.

No hej, na zbrojenie by nám už nezvýšilo, to mi je ľúto – ale kto sa chce hrať na vojaka, mohol by si urobiť prak, alebo strieľať doma na dvore zo vzduchovky.

Ak si poviete, že by sme kvôli takýmto krokom museli vystúpiť z EÚ, tak sa veru mýlite.

Nemuseli by sme vystupovať, sami by nás vyhodili, keby zistili, že nebudeme pohodlnou dojnou kravou a skladiskom odpadových výrobkov.

Elena