V mene Loly 3. – Tento štát je na nich prikrátky?

Včera popoludní na fb video šteniatka s polámanou chrbticou z osady od Michaloviec. 

Predvčerom ryšavý kocúrik s rozmlátenou hlavou v jednom mestečku – bojím sa, aby neublížili potom mojim deťom, žijú naproti nás, povedala žena, ktorá zvieratko pochovala na moju otázku prečo nezavolala políciu ku prípadu brutálne ubitého zvieratka.

Aj vyšetrovanie smrti šteniatka Loly – dnes vám prezradím, že ide o prípad zo Železníka – ešte stále štátnym orgánom trvá. 

 

Legislatíva tohto štátu je na takú zberbu, ktorá týra zvieratá, zjavne prikrátka a chýba ochota tých, ktorí by mali tento štát riadiť, urobiť poriadok s „chovom zvierat“. Človek, ktorý sa nedokáže postarať sám o seba a skladáme sa na jeho život my  ostatní tým, že robíme i na neho za neho a jeho rodinu, taký veru nemá čo „chovať zvieratá“.

Stačí jediné opatrenie, aby človek musel preukázať, že má z čoho zviera správne chovať a poskytovať mu potrebnú starostlivosť – t. j. mať vlastný stabilný príjem z riadnej práce. Dávky v hmotnej núdzi nie sú určené na chov zvierat, ani detské prídavky nie. 

 

Ako empatik cítim zakaždým bolesť, keď vidím utýrané zviera. Mám skutočne výhradu svedomia, aby som  sa nútene skladala na život kadejakým zrúdam, ktoré ubližujú zvieratám. Čoraz viac sa mi preto hnusí solidárny systém – nedala by som nikomu, kto ublíži zvieraťu, dobrovoľne ani cent na jeho život.

Tak prosím Zámer sveta, z celého srdca ho prosím, aby každého, kto nejakému zvieratku ublížil, zložil z nášho krku navždy.

 

 

Elena

 

P.S.: Pol hodiny som strávila hľadaním toho videa – pozrite

https://www.facebook.com/100069141900506/videos/1590395894783100

 

Som ochotná ísť do verejnej diskusie s nejakým ekonómom zo štátnych inštitúcií v televízii. Nech spolu prerátame, koľko z mojich daní a odvodov každý mesiac dávam na ľudí, čo si to nezaslúžia. Márnosť – viac ako tri dni každý týždeň robíme na „solidárno“ a necelé dva dni na seba a svoju rodinu. Tak hovorme otvorene a verejne o tom, komu a koľko dávame..

 

 

Troška 8. – Všetko je raz v živote po prvý raz. . .

05.02.2026

Nuž tak to v živote niekedy býva. Všetko je raz po prvý raz. Vždy som za obete kopala a hovorila som si, že „nie, nie, páchatelia nie sú blízki môjmu srdcu“. Vždy doteraz to tak bolo. Možno i zajtra budem zasa kopať len za obete – a nie za páchateľov, povedala som si. Dnes je však dnes – ako o tom krásne spieva Elán v jednej z mojich obľúbených [...]

Troška 7. – Ľudia sa konečne pohli správnym smerom. . .

04.02.2026

Mám na mysli ľudí v Česku, tí sa pohli správnym smerom. No a aby sme k omylu nedošli, nie postávanie davu na námestí mám na mysli. Konečne pohnutie sa ľudí je podľa mňa včerajší dav ľudí v Litoměřiciach Vajíčka létala, megafon burácel. Utýraná kočka přivedla lidi do ulic i na venkov – Litoměřický deník Demonstranti se vybavili megafonem, skandovali, [...]

Troška 6. – Kto je páchateľ, prosím pekne?

04.02.2026

Troška spravodlivosti by to chcelo v tomto štáte zaviesť, nie? Ľubo s manželkou sa dočkali na súde prekvapenia. Skutočne podivný príbeh je to – teraz vám ho rozpoviem. Neverila som vlastným očiam, keď som to čítala včera ráno. Príbeh začal kdesi tu – Ľubovi s Dankou zomrela dcérka Ninka v nemocnici. Prváčka Ninka dostala obyčajnú črevnú chrípku. Po [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,320
Celková čítanosť: 11508739x
Priemerná čítanosť článkov: 3466x

Kategórie

Archív