Dych oblakov som sledovala vo včerajšom podvečere.
Preháňali sa nebom slobodné a šťastné – snehobiele aj tmavé a sivasto priehľadné, či nádherne zlatisté, z ktorých akoby sa sypal prach hviezd.
Ach, ten vyzerá ako tancujúca víla, henten ako cválajúci kôň so zvlnenou hrivou – a tamten … hrala som sa moju obľúbenú eidetickú hru.
Fotky sú moje, pravdaže, ale mobil nedokáže vystihnúť tú krehkú priezračne belasú a snehovobielo páperovú farbu oblakov, a už vonkoncom nie tú nádherne žiarivú zlatistú, so zlatým prachom hviezd.
Mesiac sa zrazu objavil, akoby ma tajne pozoroval z diaľky a usmieval sa, zabávajúc sa spolu so mnou na mojej pochabej oblačnej hre.
Jasné, že oblaky nie sú pre mňa len o hre s predstavivosťou. Sú o životnom nadhľade a slobode – plynú nebom na svojich cestách ponad Ukrajinu aj ponad Rusko, plynuli rovnako ponad hlavu Napoleonovi ako dinosaurom, plávajú ponad paláce miliardárov rovnako ako ponad Luník 9.
Aj o neviditeľných cestách, ktoré nás vedú, pre mňa sú oblaky – putujeme zdanlivo náhodne životom, pritom veje neviditeľný vietor a posúva nás kamsi.
Sedela som v podvečere odchádzajúceho dňa a moje srdce potichu tancovalo.
Moqui, šamanské kamene, mi dnes prišli. a sú úžasné. Sú to párové kamene – tie moje sú špeciálne, pomohla som sa im nájsť, neboli spolu. Vyzdvihla som zásielku cestou domov z práce a potom mi v buse v rukách tíško radostne šumeli, že sa našli. Dlane som mala horúce, kamene sálali teplo. Aj mraky zdiaľky hrozivo visiace nad Prednou Horou, sa roztrhli a slnečné lúče prežiarili krajinu.
Suseda doniesla rastlinnú zásielku, ktorú mi prevzala – myrtu, po ktorej som dlhšie túžila a bielu šamanskú šalviu, ktorú iba tak nezoženiete.
Všetko sa skladá krok za krokom do nejakého celku.
Spýtavo som sa zadívala na Zámer sveta. Radostne sa smial a prisviedčal.
.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty