otvorene

Ľudia majú rôzne štýly obliekania.

Sú značkáči, tí lovia luxusné či menej luxusné značky, v závislosti od financií na nákup nových či šťastia  na nákup outletových a sekondhandových.

Sú modernáči, ktorí sledujú módne trendy a vedeli by nám povedať aké farby sú tento rok „in“. Aj keď by nevedeli vysvetliť, že prečo –  no lebo to tak povedali nejakí návrháťi kdesi, no.

Sú aj „zo skrine vyťahovači“ –  a vyťahujú z nej zrejme potme, súdiac podľa tej zostavy.

No a potom som tu ja – so štýlom „no celá ja“.

Ach, také tričko chcem, ale nemajú moju veľkosť, napísala som najstaršej dcére v podvečere. Celá šťastná, že som po dvojdennej tahačke prácu dokončila – lebo veď ja pracujem, aj keď nepracujem.

No to je fakt škoda, odpísala s nádychom humoru, lebo predstavu, že by som sa niekam v takom tričku vyvliekla brala ako žart.

Beztak farbu má nejakú pobledlú, ale ten nápis – no celá ja. Dám si také tričko urobiť, ibaže v mojej vylepšenej verzii, odpísala som bezstarostne..

Na tejto stránke robia tričká aj podľa vlastných návrhov, pozri –  pustilo sa moje dobré dieťa zjavne akčne hľadať, kde by moje prianie zrealizovali, hoci ešte stále na pochybách, či to vážne myslím, alebo si ju len doberám. Nechcela premeškať chvíľu, že niečo chcem.

Lebo ja málokedy niečo chcem, to je fakt.

A myslela som to vážne s tým tričkom, Ale nijakú stránku nepotrebujem, na realizovanie tričiek podľa mojej hlavy mám už roky vlastného realizátora – pána, ktorý mi povytláčal všetky moje tričká. A vo výbornej kvalite. Väčšina z nich sa časom a častým nosením rozdrala, a tak mi z nich zostalo už len toto jediné. Tričko i fotky sú moje, pravdaže.

A tak som sa rozhodla svoju garderóbu obohatiť.

Moje tričká s nápismi majú dušu – nápisy na nich sú významovo silné. Nepotrebujem nikoho presviedčať o tom, že nie som dokonalá, ale ozajstná – kto to nevidí bez nápisu na tričku, ten nemusí vidieť o mne vôbec nič.

Ale to tričko s nápisom – je to presne štýl „no celá ja“.

Bude to sladká ružová, alebo fuchsiová ružová?  –  zauvažovala som. A nápis Barbie, limitovaná edícia si dám v zlatom alebo čiernym?.

Mám čas si to premyslieť, lebo hľadanie trička vo farbe podľa mojej predstavy som nechala na večer.

Veru, večery plné ticha  a pokoja sú na hľadanie kadečoho tak akurát.

Včera večer som tak kryt na mobil vyberala – link mi dieťa na alíčko poslalo. Veru, ochranný kryt na mobil potrebujem ako soľ, lebo sklenený magnetický som už dvakrát rozbila. Najmladšie dieťa ma naň nakriatlo i druhý raz – inak som korektívny typ a tú istú hlúposť sa snažím neopakovať. Ale jej pripomienka, „máš opäl, načo ti potom je, keby ho nebolo vidno“ bola logická.

Moja predstava by bola v sile ochrany niečo na spôsob  „hodíš o zem a nepoškodený sa odrazí“.  Ale v nejakej peknej farbe, lebo ja som vizuálno-taktilný typ.

Vizuálno znamená, že si pamätám, čo vidím – nepchajte mi pred oči niečo, čo nechcete, aby sa mi občas vynorilo. A taktilno znamená, že ma dotyk upokojuje – ak chcete na mňa zapôsobiť, mali by ste ma objímať..   

A tak som v tom aliexpresovskom linku kryt na mobil hľadala. Ceny akurát pre mňa – od 48 centov do 2 eur. Lenže obal, ktorý by som zniesla, nebol na môj mobil, teda o tom ma dieťa presviedčalo. Nerozumiem doteraz, prečo všetky tie puzdrá neurobia na každý typ mobilu.  Nakoniec som našla jedno puzdro v štýle „no celá ja“, šípkovoruženkovské, s nežnými prirodzene ružovými ružičkami,

Ale čakám s objednávaním, kým z výšky doplachtí najmladšie dieťa domov, čo ak ma presvedčí „vezmi to priesvitné plastové, lebo opál…

Pri tom hľadaní farby, ktorá sa mi páči, som si spomenula na časy, keď som si chcela ntb kúpiť a moje kritérium bolo „polnočná modrá farba“. Mala som dobrú vôľu kúpiť ho v obchode na okolí, ale po pri ojej odpovedi na ich otázku aký ntb parametrovo hľadám, že chcem ntb vo farbe polnočná modrá, predajcovia ostali v úžase. Iba nemo pokývali hlavou. Našťastie mám deti  – takže najmladšia z mojich dcér prišla s dobrou správou, že „polnočná modrá existuje“.  Skrátim to, bol to kráp, ktorý nevydržal bez poruchy ani rok a pol, výrobca môže byť rád, že ho nemenujem. Ešte dve poruchy – a definitívne mu došiel dych.

Keď raz budem mať prachy, kúpim si nový ntb, povedala som dcére.

A aký ten ntb chceš, pýtala sa, s akými parametrami? 

V štýle  „no celá ja“   predsa vo farbe „polnočná modrá“ – odpovedala som.

Elena