otvorene

Pokojný dážď kropil dnes Prednú Horu.

Spomenula som si na minulý piatok – po celodennom dažďovaní zatiahnutá obloha navečer zjasnela a v trhajúcej sa šedi žiarila blankytná modrá.

Dúha náhle rozprestrela farby oblohou.

Ticho mrholilo.

Z pôvodne tenučkého, krehkého bledodúhového mosta, klenúceho sa od protiľahlých kopcov kamsi do úbočí ku Muránskej Hute, rozpíjali sa čoraz sýtejšie farby doširoka.

Nie, určite by som nemala chuť kráčať takým dúhovým mostom, hoci som pochabo romantická duša, výšky ma desia.

Koniec dúhy nad protiľahlým svahom žiaril  a predstavovala som si, ako sa tam kdesi na lúke trbliece žiarivý prúd dúhového svetla.

Bolo by to úžasné, dôjsť do toho bodu a stáť v záplave rozprávkového svetla zrodu dúhy, nie? Dokážete si to predstaviť? Všetko by tam žiarilo, ach…

Dážď ustal a obloha postupne ružovela – v realite nebola v tejto vlažne pastelovej, ale sýto až búrlivo tie farby žiarili.

Nakoniec zostala pretretá sýtymi odtieňmi ružovej a modrej, až neuveriteľne to pôsobilo oproti nekonečnej šedi, ktorá oblohu kryla po celý deň.

Fotky sú moje, samozrejme.

Knihu som položila na stolík a prežívala som naplno ten rozprávkovo krehký a čistý okamih.

Skutočnosť má oveľa úžasnejšie farby ako mobil, pripomenula som Zámeru sveta moju neúspešnú snahu realitu zachytiť realisticky.

Práve na takom mieste, kde začína dúha, by mohol byť vchod do iných dimenzií, dodala som. Portál medzi svetmi. 

Jedna z mojich srdcoviek je kniha o paralelných svetoch – Svéty bez hranic. Taký rozprávkový a romantický príbeh. zakaždým si pri ňom kladiem otázku, ako do paralelného sveta prechádzame.

Povedzte úprimne, mali by ste odvahu vkročiť do takého portálu, ak by vás preniesol do nejakého paralelného sveta? A čo by ste chceli, aby v tom paralelnom svete bolo inak vo vašom živote oproti tomuto?

Hm, hm, myslím, že v tom paralelnom svete nemáš na výber zmeny, podotkol Zámer sveta, vkročíš, a potom zisťuješ, čo je tam inak. Je to dosť vabank. 

Zauvažovala som. Späť sa potom nevieš dostať, že? 

Nie, odpovedal pokojne.

Myslím, že by som do toho nešla, priznala som.

Určite nie, zapokúšal, ani keby som ti prezradil, že tam budú samé priaznivé zmeny? 

No, naše predstavy priaznivých zmien v mojom živote by možno neboli v tom paralelnom svete úplne totožné, povedala som priamo.

To zjavne nie sú ani teraz, smial sa pobavene. Tú knihu, ktorú máš čítať, v tvojich rukách nevidím. 

Bola som ticho. Rozčítaný román z montgomeryovskej ságy naozaj nebolo možné popllesť s tou ním podstrkovanou knihou.

Mám pocit, že som sa usadila v nejakom bode, som v ňom celkom spokojná, vyhovuje mi, že sa nič nedeje, mihlo sa mi hlavou.

Naozaj? zakontroval Zámer sveta mojim myšlienkam. Choď a otvor nenáhodne náhodne nejakú knihu.

A tak som šla k neprečítancom.

Nič sa nedeje, povedal malý drak. Možno, povedala veľká panda, sa to deje naprv pod povrchom. 

Hm, povedala som pobavene, ak som malý drak, tak nepoznám žiadnu veľkú pandu, ktorá by ma takto sprevádzala.

Zámer sveta sa rozosmial.

Nože, otvor ju ešte raz, povzbudil ma.

Niekedy je dobré vyraziť, aj keď nemáš ani tušenia, kam ideš. 

Hm, povedala som rozpačito, lebo tomuto som už rozumela. Mám sa pohnúť z miesta, ale fakt neviem kam a vlastne ani prečo.

Realita je krajšia ako fotky či predstavy, je intenzívnejšia, šepkal mi ten citát. No čo mi to chce povedať – možno som sa stala len vlažným pozorovateľom reality, ako môj mobil?

Zámer sveta prisvedčil. I na prírodu sa dívaš z balkóna.

Ako som prestala veriť ľuďom, stiahla som sa do ulity úplne, uvedomila som si.

Ach, tú knihu mám rada už teraz, moc múdra kniha – teším sa, že si ju raz prečítam celú.

Tvoja nedôvera je o tom, že sa dívaš na obraz človeka v minulosti. Otvor aj druhú knihu, povzbudil ma Zámer sveta.

No áno, kniha má dva diely. Tak poďme na to.

Táto plť je trochu ako my, povedala veľká panda. To, kde bola, nemusí rozhodovať o tom, kam smeruje. 

Toto ma rozhodilo dokonale, lebo sú to moje hlboké strachy, také hlboké, že o nich neprezradím nič.

Rýchlo som sa vrátila zo spomienok na balkón tu a teraz. Dnes sa dúha neobjaviia…

Elena