otvorene

Teda, nechcela som sa k nej vyjadrovať – lebo ja mám rada tradičné veci a už som si zvykla na tú starú verziu, tak som novú verziu nadšene neprijala.

Ibaže Galkov návrh ma tak nadchol, no nadchol. Vraj nie Rózsa ako autor hymny platený, ale nejaký vlastenec zadarmo ju mal spraviť.

https://www.facebook.com/photo/?fbid=519210541278404&set=a.100494203150042

To ma teda nadchlo. Áno, presne tak, zadarmo spravím, prečo nie.

Volala som to s nadšením dcére – že Galko chce, aby som spravila novú hymnu.

Ako pre neho, či pre tú stranu – upresňovala – neviem, v ktorej presne teraz je? 

No to som nevedela ani ja, v SaS, či  v OĽANO. A tak som si overila, že momentálne v strane Demokrati sa nachádza. Aha, dobre, no čo už – nestíham sledovať ako rýchlo tie strany strieda.

Ako minister obrany ma neoslnil, ani potom ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Leteckých opravovní Trenčín, a.s. Ale zasa  – očaril ma svojim nápadom, ako sa vysporiadame s migráciou vďaka nemu.

Písala som o tom aj blog svojho času, lebo jeho nápad bol vtedy skutočne originálny  – a mohol problém s migráciou u nás zásadným spôsobom a rýchlo vyriešiť

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2023/09/20/nooo-1-cakaju-nas-zrejme-vesele-casy/

Nooo 1. – Čakajú nás zrejme veselé časy. . .

Spravím ju takú multikulti, však vieš – vykladala som nadšene – že veta slovensky, veta rómsky, niečo po maďarsky aj po rusínsky, bude to niečo nevídané – a dám ju dokopy za hodinu. 

No a kde ti to písal? A prečo práve tebe, odkiaľ má na teba kontakt – vyzvedala ďalej nepríjemne, hatiac moje nadšenie.

Akože prečo mne, prečo mne – lebo mám talent, dar od Boha – dokážem zostaviť hymnu, z ktorej každý padne – povedala som pohoršená jej nechápavosťou.

No práve, toho sa aj ja obávam – povedala cynicky.

Poslala som jej link na jeho príspevok.

To predsa môže písať hocikto – odpovedala po jeho prečítaní.

Nie, hocikto nie, povedala som neisto, lebo dieťa píše pekelne dobre a z jej verzie by padli aj vstupné dvere na budove parlamentu – nechceš mi robiť konkurenciu, však nie? 

Nie, povedala – a ani ty nijakú nepíš, kto ti bude nosiť buchty do basy? Ja ich neviem ani piecť. 

Hm, veď buchty nemusia byť, postačí mi aj jablkový koláč – zamyslela som sa – vieš, ten podľa receptu „jablkový pité“, ten mám rada. A polievku šošovicovú s kyslou kapustou, tú som teda už dávno nejedla. Počkaj, máme doma ešte kyslú kapustu, mohla by som ju aj teraz uvariť. 

No vidíš, netreba ti preto do basy chodiť – dodala súhlasne.

Zosmutnela som – zadarmo som chcela, z úprimného srdca moju verziu hymny Galkovi ponúknuť. Ale už som videla tie davy dobrovoľníkov, ktorí sa mu s hymnou – jej nimi zostavenou novou verziou pre neho  a pre vlasť zadarmo – pretŕčajú pri dverách v rade.

Nie, do radu sa nepostavím – nechcela by som ani chlapa, pre ktorého by som nebola jediná, nie to ešte sa s mojim dielom v ruke postaviť na pár hodín do radu pisálkov všetkého druhu  – potvrdila som dcére sklamane.

Dúfam  že slovenského vlastenca má na mysli ten Galko, vzdychla som si – lebo tú výzvu nejednoznačne postavil. 

Veď ja si počkám, čo napíšu – dodala som –  a potom im ukážem, ako má správna hymna vyzerať…

Elena