Prvý september sa blíži a zaznela výzva matiek k nemu.
Plne ju podporujem.
Matky žiadajú, aby sa učitelia s deťmi o tom, čo robili počas prázdnin, rozprávali citlivo.
Lebo nie každý má na drahé dovolenky.
Zdroj: Katarína Boková • Matky za mier https://www.facebook.com/bokovakatarina
ZASTAVTE TO, PANI UČITEĽKY.
Začiatok nového školského roka opäť začína a naše deti prichádzajú do školy po prázdninách.
Prichádzajú plné nadšenia. Niektorí možno s obavami. Každý s tým svojím, možno nie veľmi radostným, lebo každý z nich prežil niečo iné. To svoje.
Milé pani učiteľky, zastavte to, prosím!
Vcíťte sa do srdca každého dieťaťa.
Spomínam si na svoje školské časy, príchod po prázdninách a každoročné otázky – kto kde bol počas prázdnin…
No dnešná doba je iná. Vtedy sme rozprávali o zážitkoch s babičkami, na polia, lesy, na kúpanie sa v potokoch.
Ale potom prišli dovolenky k moru, lietadlá…apd.
Zastavte to, prosím. Nepýtajte sa detí, kto kde bol, akým veľkým lietadlom letel, ale opýtajte sa ich na to, čo zažili. Čo zažili blízko domu, v blízkom okolí, v blízkych mestách a našom krásnom Slovensku. Koľko času strávili so svojími najbližšími, o čom sa rozprávali…Lebo aj o tom sú prázdniny. Odreagovať sa, viac športovať, bicyklovať, prechádzať sa po lese. Prázdniny a oddych nie sú len o mori, tobogánoch, fastfoodoch…Dajte priestor aj tým, ktorých rodičia na drahé dovolenky nemajú. Aj oni majú svoje srdiečka, každé z nich si v ňom skrýva niečo krásne, niekto možno niečo smutné, len sa možno hanbia o tom hovoriť…
Je to ako po Vianociach, keď si deti predstavujú Ježiška ako nespravodlivého, pochybujú o sebe, pretože kamarátom priniesol mobily, notebooky a im jednu malú hračku a potrebné oblečenie…
ZASTAVTE TO, PROSÍM…
( cit. web)
Je to tak, sociálne rozdiely v spoločnosti narastajú. Sú ľudia žijúci v luxuse, a iní živoria čoraz viac. Nehovorím, že školy musia deti navliecť do uniforiem, aby značkáči nevyčnievali. No zvažiť spôsob, akým učitelia po prázdninách s deťmi hovoria o ich zážitkoch z prázdnin, pokladám za múdre.
Elena
P. S.:
Keď sa blíži prvý september, moje srdce spomína na Beslan. Na deti idúce s rodičmi do školy po prvý raz. I na peklo, ktoré museli prežiť kvôli čečenským lumpom. Kiež by už nikdy nič podobné nezažili nijaké deti.
Tu
V lúčoch slnka 10. – Na koho myslím, keď sa blíži september. . .
i tu
Časmi 4. – Alej anjelov. . .
Celá debata | RSS tejto debaty