Sedemnástka sa rúti kalendárom, že nie je sviatkom mnohých triafa šľak.
ibaže za to štvrťstoročie vidno,
že prevrátila pravdu naopak
– nie na nohy ju postavila pevne
ako sme mnohí dúfali,
len krivila ju tvrdo, prečudesne,
dívali sme sa zúfalí.
Nie dni, lež desaťročia plné lesklých sľubov,
nech ešte vydržíme s prázdnou hubou,
krok za krokom sme nimi nádej vliekli,
že bude lepšie – no sme na predpeklí.
dokonca do vojny nás fašisti zas tiahnu,
vydymiť hniezdo treba, v ktorom sa tu liahnu,
hej, rázne konať a byť vytrvalý
– ak vykročíme spolu, nie sme malí.
Sedemnástka sa k nám zas plíži zradne a ilúzie nesie o raji,
o láske, pravde, za ktorými sme išli, no len rozbitia snov sme sa dočkali.
Ten Havlov prejav, že komunisti klamú
a nebude tu bieda, ľudia bez práce,
nás dennodenne realitou facká,
všetky tie klamstvá nik ani nezráce.
Mozoľné ruky dedov čo vyrobili,
to všetko lumpi rozkradli, využili.
Ty rátaš centy a biedne jedlo žerieš, na zbohatlíkov bez prestania derieš,
a stále dúfaš, že vraj raz lepšie bude,
no si viac mimo jak Diogenes v sude.
Sedemnástka k nám krivká, kulhá riadne, podaktorí sa idú povaliť,
vraj deň voľňa chcú na oslavu jej dostať, no vážne treba sláviť holú r.ť?
Slobodu kdesi vidia, čo vraj dáva
a kričia trápne, že vraj „nežnej“ sláva.
Prebehli lotri s majetkom ňou šťastne – to oni o nej môžu písať básne.
Len paródiou bola na šťastie, z pravdy a lásky nič tu nerastie…
Elena
+++++ ...
Vraj niekoho ide trafiť šľak. Asi súdružku... ...
Celá debata | RSS tejto debaty